Povedať o slovenskom zákone niečo, čo ešte povedané nebolo, je zložité a najmä zúfalo neaktuálne, tak si radšej povedzme niečo o tom poľskom.
Tak napríklad hneď v úvode definuje poľskú kultúru ako súčasť spoločnej kultúrne rôznorodej Európy a otázka za stotisíc znie: myslíte si, že podobnú potrebu vložiť slovenskú kultúru do európskeho kontextu mali aj autori nášho zákona? Nie a vôbec by to ani nebolo symbolické nebyť známej skutočnosti, že tí cnostní autori chápu Európu len v slovných spojeniach peniaze z eurofondov a kreslá v europarlamente.
Ochrana jazyka podľa Poliakov spočíva v rozširovaní úcty k regionalizmom a nárečiam, boji za ich zachovanie, v propagácii poľského jazyka vo svete a podpore jeho výuky doma aj za hranicami. A zase otázka: myslíte si, že máme aj my za cieľ šíriť náš jazyk? Nemáme, zato sa ale hneď v prvom paragrafe definujúcom jeho používanie venujeme čomu inému ako, áno, prosím pekne, geografickým názvom. Lebo geografické názvy sú dôležité, nie nejaká smiešna podpora šírenia jazyka.
Zaujímavým je aj porovnanie, koľkože to presne paragrafov sa venuje predpisom určujúcim používanie jazyka. V Poľsku je to paragraf počtom jeden s, ak som dobre rátal, ôsmimi článkami, u nás je to paragrafov päť s článkami zhruba tridsiatimi. Odhadom. Čo opäť nemá žiadnu presnú výpovednú hodnotu okrem takého neurčitého pocitu. Moja drahá pedagogička G.O., večné buď jej meno, povedala zhruba toto: Keď si ich oba prečítaš, zistíš rozdiel. Presne.
Predtým ako prikročím k poslednému a musím povedať, že hlboko symbolickému rozdielu, už len pre úplnosť spomeniem, že správu o dodržiavaní slovenčiny predkladá ministerstvo kultúry a správu o dodržiavaní poľštiny Rada Poľského Jazyka, ekvivalent nášho JÚLŠ. Preložené do zrozumiteľnej reči, u nás politická a u nich odborná inštitúcia. A pre zaujímavosť zase otázka. Skúste uhádnuť, koľkokrát sa v našom zákone spomína Jazykovedný Ústav Ľudovíta Štúra? Presne nulakrát. Áno, nula a to sme si doteraz mysleli, že je to nejaká jazykovedná autorita abo čo.
Tak. Ostáva už len ten symbolický rozdiel. Poľský zákon, paragraf prvý, článok tretí, bod druhý:ochrana poľského jazyka spočíva najmä v boji proti jeho vulgarizácii. Posledná otázka: myslíte si, že sa v našom zákone nachádza podobné ustanovenie? Isteže nie, šlo by predsa proti jedinej forme slovenčiny, ktorú ovládajú jeho predkladatelia.
