Zo všetkého najhoršia je tá telka. Chcem si pozrieť, čo je na Slovensku nové a nové sú asi iba havárie, požiare a iné tragédie. Tie sú asi najdôležitejšie, ja neviem, ale nič iné som tam dokopy nevidel a ak sa to niekomu zdá normálne, tak v poriadku, ale normálne to nie je. Lenže to je aj o ľuďoch, rozumieš, ja neviem, či je to tými správami, ale ľudia sú zachmúrení, nevrlí, drzí. Najdrzejší a najsuverénnejší sú tí, ktorí v živote nevytiahli prdel zo svojej gubernie, toto je ich kráľovstvo, ich stred sveta, v ktorom sú bohmi a vôbec si pritom neuvedomujú, že tak celkovo je Slovensko absolútne ničím. Ich velikášstvo je len zrkadlom ich vlastnej malosti, ale to by som im asi nemal hovoriť. A tak ďalej.
Za to, čo bude nasledovať, ma diskusne zlynčujú, ale nie je moja chyba, že som sa narodil v krajine, kde je pravda protislovenská.
Slovensko je ničím vo svetovom aj európskom kontexte, možno niečím v stredoeurópskom, ale to len preto, lebo sme dostatočne zmenšili mierku. Sme v strede Európy, ale napriek pocitu mnohých nie sme jej pupkom. Naopak, sme úplne bezvýznamní, taká je pravda a nie, nie je to hanba, veď bezvýznamných krajín je vo svete úplná väčšina.
Naša malá krajina je plná malých ľudí, ktorí si malosť kompenzujú, kde sa dá. Dá sa vždy.
Nemáme poriadnu históriu a ani to nie je žiadna hanba, ja s tým napríklad problém nemám, veď som tu a teraz, sme aj my, Slováci, je aj Slovensko a nikto ho nechce zabiť, zrušiť ani vymazať. Lenže naša vlastná malosť nám káže si históriu na počkanie vytvárať a prifarbovať namiesto toho, aby sme si priznali, že žijeme v krajine, ktorá nikdy ničím nevynikla. Nevynikla, a teraz čo? A nič, preboha, veď je to každému naokolo jedno, alebo si naozaj myslíte, že nejaké robenie svalov a stavanie sôch zaujíma aj niekoho iného, ako nás samotných a aj to nie všetkých?
Taká je aj Bratislava a za toto ma zlynčujú tiež. Ona nie je dobrá ani zlá, je len zrkadlom celej krajiny, presne rovnako, ako sú zrkadlami svojich krajín všetky hlavné mestá. Preto tá bezohľadnosť, hrubokrkosť, krívajúce služby a atmosféra. Provinčnosť a aj za toto ma budú chcieť zabiť, ale ešte predtým nech sa každý sám seba spýta, čo Bratislava, presne ako Slovensko, znamená vo svetovom alebo európskom meradle.
Všetko to má svoju logiku a je to smutné zistenie, pretože logika hovorí, že ak sa niečo nedá oklamať, potom je to história a geografia. Ak históriu nemáme, musíme si ju absolvovať. Nemôžeme sa predbehnúť, nemôžeme preskočiť päťdesiat rokov, ani ich absolvovať za päť, veď preto žijeme v takom štáte, v akom žijeme. Neoklameme ani geografiu, ležíme predsa len tam, kde ležíme, chvalabohu v Európe a momentálne v tej Európe európskej, ale takisto ležíme na jej hranici. Ruské vplyvy sa tu miešajú s anglosaskými a k tým prvým máme mentálne bližšie, viac nám všetkým vyhovujú a aj preto je to Slovensko presne také, aké je.
Ako vravím, nič z toho nie je hanba, len tie každodenné zrážky s malosťou niekedy zamrzia. A tak si tu v našej krajine žijem s jedným očkom stále na cenách leteniek, lebo predčasné voľby môžu prepuknúť kedykoľvek a tá malosť v nich neomylne zvíťazí.
