Či samostatné byť malo, o tom sa diskutovať dá, ale ja sa tejto diskusie zúčastňovať nemienim, pretože v nej tradične absentuje reálne riešenie, ak zaň nechceme považovať novú vojnu a nové vyhnanie niekoho odniekiaľ.
Či je štátom v európskom ponímaní, o tom sa tiež pri dobrej vôli diskutovať dá, ale ani dobrá vôľa nezakryje skutočnosť, že odpoveď je záporná. Veď som o tom aj napísal. Možno jedného dňa bude, s dôrazom na to, že ten deň je v ďalekej budúcnosti, a medzi ním a dneškom leží hlboké koryto mohutného toku európskych peňazí. Keby nešlo o vážnu vec, aj by som na tú metaforu bol hrdý. A stále sa aj tak pohybujeme len v rovine možno. To je problém.
Balkán je nešťastné miesto a mne práve teraz napadla kacírska myšlienka, že je nešťastný najmä pre Európu, lebo v nej leží a ona a sa ním preto musí zaoberať. Zisťovať kto tam komu čo spravil prvý a kedy to vlastne bolo je podobné ako diskusia o vajci a sliepke, pretože každá strana má svoje neochvejné presvedčenie. To presvedčenie je väčšinou zmesou legiend, poloprávd a nacionalizmu, kde sa čokoľvek aspoň z diaľky pripomínajúce fakt objavuje prinajlepšom v štvrtom rade.
Pravda samozrejme existuje, na Balkáne je však výnimočná tým, že každý má svoju. A bojuje za ňu, pričom je od slov k činom proklatě blízko. Hej, a potom je ešte Balkán výnimočný tým, že neposkytuje dobré riešenia, len zlé a ešte horšie. Aj to je problém.
Ale kamarátske vzťahy z Prištiny bokom, poviem vám, v čom je problém najväčší a nie, nie je to džihád, lebo ten z Kosova nepríde celkom určite. Ten problém vyzerá asi takto: je Albánsko, vedľa neho je Kosovo, tiež albánske a medzi nimi je severné Macedónsko, kde je Albáncov zhruba päťdesiat percent.
TOTO je ten najväčší problém, pretože už vzniklo hnutie Vetevendosje volajúce po práve na sebaurčenie, už vzniklo aj druhé hnutie proti „falošnej multietnickej identite Kosova" s podtitulom „Kosovo = Albánsko." Vraj je to otázka domova, vraveli mi moji albánski známi, keď som sa ich na to pýtal.
I thought you've already had enough of this ethnic purity bullshit, napísal som im doslova, lebo som si povedal, že kde neplatia racionálne argumenty, možno aspoň vulgárny jazyk tú myšlienku dostane na druhú stranu. Otázka domova, dozvedel som sa opäť.Čo mňa je vlastne po tom, povedal som si a s pokojným svedomím som rezignoval, toto bude zase len ich vojna a ich utrpenie. Hej, taký som ja človek.
Môj osobný ignorantský postoj ale nič nemení na tom, že scenáre, ktoré sa do budúcnosti črtajú, sú v rámci dobrého balkánskeho zvyku len zlé a horšie. Ja v podstate len varujem pred prílišným prekvapením, keď si prvýkrát v novinách prečítate niečo o Veľkom Albánsku. Spomeňte si potom na tento článok. Nebude to zajtra ani o rok, skôr o päť alebo možno dvadsať.
Skutočne, toto nie je o skvelých ľuďoch, ktorých som tam stretol, toto je úplne iné ihrisko ako sedieť si v Prištine pri káve. Netýka sa to samozrejme ani zďaleka všetkých, ale na podstate veci to nič nemení. Veď tiež nežijeme v zlatej klietke aby sme nevedeli, že stačí pár hlučných bláznov, ktorí si myslia, že všetko vedia. Zo zásady ich krik totiž počuť najviac a aj keď ich je málo, bordel je po nich veľký až-až.
