Lenže hlavná otázka, ktorá so Slovenskom nijako nesúvisí, znie, či Kaczyński na Wawel vôbec patrí. Tu treba celkom jasne povedať nie, lenže nie nestačí, patrilo by sa ho aj nejako zdôvodniť. Zásadné problémy sú dva.
Prvý je ten, že historické osobnosti na hrade pochované sú historickými osobnosťami. Nie nevyhnutne politickými, ale osobnosťami, ktoré svojej dobe vtisli nejakú pečať. Povedané inak, národ si ich pamätá preto, aké boli za života, za to, čo vykonali a nie preto, ako zomreli. Chápeme rozdiel?
Lech Kaczyński bol osobnosťou, o tom žádná, zasluhuje si úctu a ja mu ju skladám, hoci som s ním nikdy nesúhlasil a strávil som nejeden večer v ideologických diškurzoch s mojimi spolubývajúcimi, ktoré ho zastávali. Bol osobnosťou, už len preto, že dokázal mať svoj názor , čo je predstava v kontexte jeho slovenského náprotivku buď nepredstaviteľná alebo skôr vzbudzujúca hrôzu. Lenže problém je vo vyjasnení si nie toho, čím poľský prezident bol, ale toho, čím nebol a tu treba povedať, že nebol osobnosťou natoľko signifikantnou a ovplyvňujúcou svoju dobu, aby sa, takpovediac, kvalifikoval. Poľská latka je nastavená vysoko.
Ďalšou a dôležitejšou otázkou je, za akých okolností sa na Waweli pochovávať plánuje. Tie okolnosti sú viac než smutné, ale ani smútok ani žiadna jednota národa v tragédii, by nemala zatieniť triezvy úsudok. A rozvahu. Lech Kaczyński si pamiatku zaslúži, lenže ani tá pamiatka - rovnako ako hociktorá iná - by nemala ostať uzavretá pred zdravou polemikou. Teraz je to také rýchle hŕŕŕ, kým všetci smútime. V skratke ide o to, čo spomínam v predchádzajúcom odstavci. O vyjasnenie si, aká veľká a aká presne bola jeho úloha v histórii.
Áno, ja viem, mŕtvy prezident je symbolom všetkých tých, ktorí v tom lietadle zahynuli s ním a oni sami o sebe sú symbolom Katyne, zaslúžia si večnú pamiatku, ale večná pamiatka a krypta na Waweli sú dve odlišné veci. Ja viem, že je to moment a la smrť Kennedyho, o ktorom budú starí otcovia rozprávať vnukom s tým, že si presne pamätajú, čo vtedy robili. Ale nič z toho podľa môjho názoru nestačí, stále si myslím, že na takých čestných miestach by sa mali pochovávať osobnosti, a nie symboly jednotlivých udalostí. Dokonca ak by som aj v rozpore s tým, čo som napísal vyššie, pripustil, že pochovať na Waweli možno niekoho len preto, že zahynul hrdinskou smrťou, ani tak logika nepustí. Lech Kaczyński hrdinsky nezahynul. Tragicky áno, symbolicky tiež, ale nie hrdinsky.
Zhrnúť by sa to dalo aj inak. Glorifikácia a úcta sú dve odlišné veci, pričom tá prvá väčšinou spôsobuje menej kritického myslenia a občas aj nepríjemne kriví históriu. Alebo, povedzme, umelo zväčšuje význam postáv, ktoré by bez nej boli také veľké, ako by im prináležalo. Preto glorifikácia na mieste nie je. Úcta v každom prípade áno.
