Nechcem od vás veľa, len to, aby ste sa začali k sebe a k nám správať ako ľudia. Platí to pre vás všetkých bez výnimky. Prestaňte nám láskavo klamať, prestaňte zavádzať. Prestaňte viesť svoje žabomyšie vojny, ktoré sú mne, ako normálnemu človeku, s prepáčením, prd platné.
Mám vás po krk a mohol by som menovať podľa abecedy.
Mám po krk teba, Mikuláš Dzurinda, lebo už dva roky nevládneš a stále nevieš prečo.
Mám po krk aj teba, Róbert Fico, lebo každým slovom urážaš môj zdravý rozum. Ešte chvíľu a začnem tvoje útoky brať osobne. Vážne.
Mám ťa po krk, pán prezident, lebo okrem toho, že máš rád šport a myslíš národne a sociálne o tebe nič neviem. Hlboko tebou opovrhujem, odkedy si rozprával o starom ujovi.
Mám ťa po krk, pán minister Harabín, pretože si sprostý luhár a vulgárny človek. Hanbím sa za teba.
Mám ťa po krk, Vlado Mečiar, ale teši ma, že pomaly odchádzaš tam, kam patríš.
Mám ťa po krk Jano Slota, lebo si ožran a polointeligent patologicky posadnutý nenávisťou k Maďarom. Sledujem ťa už vyše desaťročie, ale nič iné si ešte neponúkol.
V krátkosti: mám po krk aj Pašku, Mikolaja, Csákyho, Nagya, Urbániho, Kramplovej, Hrušovského a Malíkovej. Všetkých, lebo sú rovnakí.
Nechcem už otvárať noviny a riskovať pritom infarkt len preto, že niekto zase nespravil niečo čo mal, alebo spravil niečo, čo nemal. Nechcem už, pre Cyrila, Metoda aj dvojkríže, počúvať opilecké drísty Jána Slotu. Nechcem žiť v krajine, kde sa ľudia delia na dobrých a zlých podľa toho, ako sa premiér zobudí. Vlastne nechcem vôbec žiť v krajine, kde premiér rozdeľuje občanov AKÝMKOĽVEK spôsobom. Chcem žiť tam, kde nebudem musieť písať takéto blogy a ak aj áno, nebudú zahrňovať celú politickú scénu bez výnimky.
