Teraz sú časy iné, televíziu mám, väčšinu času ju ignorujem, obmedzujem sa len na správy a príležitostnú romantickú komédiu v nedeľu večer. Aj tak sa ale občas stane, že je pustená práve vtedy, keď idem okolo. Disclamier:toto nie je tolerantný článok, lebo nevidím nič, čo by bolo tej tolerancie hodné.
Áno, nemusím to pozerať, nikto ma nenúti a nikto nenúti ani tých, ktorí to pozerajú, toto je povinná veta, ktorá by mohla zracionalizovať diskusiu, lenže slobodný výber má svoje negatívne hranice, najmä ak sa bavíme o mase. Spomeňme si na predvojnové Nemecko, alebo aj na niečo jednoduchšie, prostoduché Superstary a Talenty, o ktorých si dovoľujem nemyslieť si nič dobré presne v duchu hesla, že popularita niečoho je skôr v nepriamej úmere s kvalitou.
Lenže toto nie je problém. Problém je ten, že masa pozerá to, čo sa jej ponúka, pričom z tej ponuky pozerá zásadne to najjednoduchšie a najhoršie. Anonymný programový stratég potom dostane výsledky sledovanosti, kde to najhoršie logicky vyhráva, v záchvate horlivosti a pod tlakom dosahovania výsledkov si to zintepretuje tak, že toto je tá správna cesta a mase predloží ďalšiu, ešte väčšiu porciu niečoho, čo sa ani nemôže tváriť, že to má úroveň, lebo sa to volá programová štruktúra televízie Joj.
Jojka kumuluje všetky odpady, nemecké akčné filmy prepletá americkými ukričanými komédiami a v upútavkach propaguje ako svetoborný film aj to, čo filipínska televízia po tridsiatej repríze konečne vyradila z programu. To, čo vysiela musí byť to najhoršie z najhoršieho, inak si totiž nedokážem vysvetliť akým spôsobom sa do jej vysielania dostal napríklad skvost zvaný Zubatá vagína.
Áno, film bol presne o tom, o čom si myslíte, že bol. Chudák dievka, inak pekná, mala ten problém, že vždy, keď robila to, o čom sa nepíše, tak to proste cvaklo, potom sa veľa kričalo a všade striekala krv. Zubatá vagína nešla o tretej v noci, začínala po desiatej. Rozumiete, tu nejde o to, či v tom filme niečo ukázali a ak áno, koľko, to nie je puritánska časť môjho ja, ktorá sa búri. Búri sa zdravý rozum, ktorý tento film v rámci slušnosti označuje za vrchol úbohosti, za zlo, prázdne, povrchné, otupujúce a škodlivé. Toto je dno, toto hádam ani na Filipínach nepúšťajú. Toto je Jojka.
Ono samozrejme, nadávam na Jojku, pretože je prvá na rane a nadáva sa na ňu dobre, lenže ona je len zástupným cieľom, tým skutočným sú ľudia, čiže ja, vy a vaši susedia, ktorí podobné veci sledujú. Ak by sme nie, ten anonymný programový dramaturg by v piatok večer premietal Neberte nám princeznú. Áno, to sme my, ľudia, vďaka ktorým Jojka prosperuje, lebo vo večerných správach máme radi bulvár, nechceme rozmýšľať a v podstate aj krv máme radi, najmä ak je cudzia.
Čím sa dostávame späť k nekritickému vkusu kritickej masy a tam som sa napríklad dostať nechcel. Chcel som si vyventilovať srd, viď nadpis, chcel som si podať Jojku a odkázať jej, že mňa teda ešte nedostala. Namiesto toho som práve urazil v podstate úplne každého, seba odhalil ako povýšeneckého wannabe intelektuála a vykopol otvorené dvere, lebo to, že Jojka je odpad, to vieme predsa všetci a aj tak ju pozeráme. Teda VY ju pozeráte, hovorí zase zo mňa to povýšenectvo.
Hej, na nič nové som neprišiel a je mi to jedno, tento článok nie je ani vtipný ani nijaký, je len o zubatej vagíne v telke v piatok večer. A o mojom presvedčení, ktoré tu nevyslovujem prvýkrát - že z podobných vecí sa musí nevyhnutne osprostievať.
