Okrem toho som si včera s ani nie štvormesačným meškaním vyzdvihol Cenu dekana, ktorá v sebe zahŕňa napríklad také to super štvorfarebné pero a nejakú v podstate zanedbateľnú finančnú odmenu. Chcel som si za ňu kúpiť topánky na leto a namiesto toho mám novú knihu. Toľko na tému Samo ako praktický človek. Topánky skúsim zase niekedy nabudúce, keď mi niekto len tak dá peniaze. Kniha je super.
Hej, a v reštaurácii som bol. V Krakove mi bytostne chýbali bryndzové halušky, tak som si pri prvej príležitosti na Slovensku dal sviečkovú. Ale o iné tu ide.
Do tej reštaurácie prišla mládež v počte dva kusy z každého pohlavia. Vyzerala na osemnásť, oná mládež, ale keďže tá dnešná vyzerá zásadne staršie ako v skutočnosti je, logicky dedukujem, že osemnásť nemala. Tá mládež si dala pivo a fajčila cigarety. Navyše aj hrešila, čo mi dáva výbornú príležitosť v spravodlivo rozhorčenom článku vyjaviť slovenskej verejnosti dychberúcu novinku, že naši násťroční hrešia. Parádny článok by to bol, ale príležitosti sa vzdávam, lebo ja som síce v ich veku nepil, nefajčil a nehrešil, ale inak som bol presne rovnaký.
Aspoň niečo ale mám, aby sa nepovedalo. Jedna z dvoch slečien stíhala popritom ako fajčila, pila hrešila a celkovo bola vokálne neprehliadnuteľná, ešte aj cez telefón dirigovať niekoho na druhej strane. Zrejme spolubývajúcu, ktorej úloha spočívala v nájdení nejakej knihy medzi vecami fajčiacej, pijúcej a nadávajúcej.
Nedarilo sa a stálo to okrem kreditu aj pár hlasných nadávok a nervóznych potiahnutí z cigarety. Nechty mala nalakované, možno aby si rodičia nevšimli, keď jej začnú žltnúť prsty. Bola nervózna. Aj ja by som bol, hlavne teda kvôli tomu kreditu. Sám som v jej veku mobil nemal a bol som šťastný, ale keď som mal frajerky, ktoré v jej veku boli, tie teda kredit nemali nikdy. Teda jedna mala, ale s tou nám to dlho nevydržalo. Najmä preto, že mala ten spomínaný kredit a furt mi vyvolávala, kde som a čo som. Lenže ja som kto som a mám svoju hrdosť, tak som jej jedného dňa ten telefón nezdvihol. Čo, ako sa neskôr ukázalo, bol aj koniec lásky. Čo, ako sa ukázalo ešte neskôr, vo mne nevyvolalo absolútne žiadne pocity. Vlastne mi liezla na nervy, taká je pravda.
Ale späť ku knihe tej slečny. Bola nakoniec nájdená. Dotyčná si potiahla z cigarety a potom do telefónu skonštatovala: Vidíš, ty p.ča. Som ti vravela, aby si sa pozrela medzi plyšákov, že tam bude.
A čo som chcel? Už chápem prečo je puberta vekom zmätkov. Človek by už chcel piť, fajčiť, pľuť a nadávať, len tie plyšáky ešte celkom nepustia.
