Sedím, vietor fúka a ja idem zdochnúť od tej zimy. Obliekol som sa,ale asi som si mal zobrať aj čiapku. Hľadím na to mestečko, ktoré saodohráva podo mnou. Hodiny bijú a idú tradičných desať minút pozadu.Nikde nikto nie je. Je mi fakt zima.
Prišiel som dnes domova zistil som, že hneď vedľa našej bytovky sa rozrastá ďalší barák.Vedľa neho ešte ďalší, ale o tom som už písal. Aj na tej lúke primaterskej škôlke idú niečo postaviť. Chcel by som mať pri sebeniekoho, s kým by som sa porozprával o tom, aké je to všetko šialené,ale čo robiť. Všetci sú ďaľeko. Janko je vo Walese. Michal v Rusku,Simona v Čechách a Leho je mŕtvy. Leho je mŕtvy.
Teraz somprišiel a som tu vlastne iba na chvíľku. Bol som v Edinburghu, potom dva dni v Bystrici, kde už niekto iný zabral moje miesto, týždeňbudem doma a hneď za tým Krakov. Cítim sa byť trochu bez domova, hlavnekeď tu takto sedím.
Pri Penzáku je pristavený žeriav aneveští nič dobré. A Paľo, doboha, pamätáš si tú lúku pod tvojoubytovkou, kde sme spolu stanovali? Aj tam niečo vyrastie a nebudúto stany. Červený Kríž je celý schátrálý a už len čaká, kedy hozbúrajú a postavia niečo nové. Vybrať sa na Pleso zatiaľ nemám odvahu, bojím sa, že mi zničia spomienky.
Sedím na kopci, hrá mi Neurosis.Je to smutná hudba, ale nenapadá mi nič lešie. Oblaky sí tmavé. trochupopŕcha a je okolo nuly. Nikde nikto nie je. Tento pohľad by som vám(ne)doprial.
Pôjdem sa prejsť - pozriem sa na najstaršiubudovu v Tatrách, lebo si nemôžem byť istý, že ju ešte uvidím. HerrŠiroký naprojektoval hotel. Prejdem sa aj okolo toho doupěte, ktorépatrí drogovému barónovi. Vietor bude fúkať. Ach, Tatry.
Pozriemsa na amfiteáter, mal som na ňom prvé príjimanie a ani on tu už asinebude, keď sa vrátim. Hrá mi Sonáta mesačného svitu a ja zamerim dokrčmy, len tak, lebo mám chuť na pivo. Mesiac nie je vidieť. Krčmaje prázdna, sedí v nej iba Dodo, ktorý ma ešte stále holú hlavu.Idem preč.
Na začiatku jednej piesne majú Neurosis ten citát z Hlavy 22, kde chlapík vraví "Cold. I am cold." Jemi zima a nie je to len kvôli počasiu. Ale inak sa nič nezmenilo. Vstaničnej krčme tie isté ksichty a víno, našťastie, stále za päťdesiat.
