Až na vážne výnimky nepozerám telku a áno, myslím si, že to má dobrý vplyv na moje psychické zdravie, ale toto prirovnanie som si nemohol odpustiť. Takže: minimálne takou pevnou súčasťou vianočného rituálu ako Mrázik a Perinbaba je u nás každoročný rodičovský verbálny traktát na tému Aké to bolo keď si bol malý. Je to otrava, lebo úprimne, koho by asi tak bavilo počúvať o tom, aký bol rozkošný, keď slintal a čúral do plienok teraz, keď sa už konečne začína cítiť dospelo.
Každoročne mi je ale pripomínané, že pod našimi oknami bol kedysi les, v tom lese srnky a my sme ich chodievali kŕmiť. Je mi pripomínané, že Fero mi rozbil autodráhu a Milan boby. Je mi pripomínané, že na tej ceste pod oknom sme sa s Ferom, Jurom a Jarom sánkovali. Pamätám si. Bola to pekná doba. Fero o mne o pár rokov hovorieval, že beriem heroín. Dlho som ho nevidel. Juro sa nedávno oženil a rozviedol. Ale áno, KEDYSI (s intonáciou vyjadrujúcou, aké to bolo vtedy úžasné) sme sa fakt spolu sánkovali. Nostalgia.
Akosi to tak vyšlo, že počas roka je málokto z mojich spolužiakov zo strednej na Slovensku, tak sa stretávame cez Vianoce. Mohol by som napísať, že sa opijeme, ale nevyjadrovalo by to dostatočne intenzitu diania. No a čo, kedy, ak nie vtedy a s kým, ak nie s nimi.
Je zaujímavé sledovať, ako sa meníme. Niektorí. Ja napríklad nie a ak, tak len k lepšiemu. Ale taká X.X. pribrala. Pochopte, nemôžem napísať meno, lebo by sa so mnou nebavila. Takto si budú všetky myslieť, že sa ich to týka. Predseda ani neprišiel, lebo bude onedlho otcom a aj tak už je plešatý a zaobľuje sa. Každý z nás má akosi čoraz pevnejšie a dlhšie vzťahy a niektorých dokonca podozrievam, že im to takto vyhovuje. Stále sa síce môžem X.X. po dvestýkrát za desať rokov spýtať, či si je úplne istá, že so mnou určite nechce chodiť, ale už to nie je taká zábava, keď sme obaja zadaní. Je to skôr zvyk. Na stretávke to ku piatemu poldeci proste patrí. X.X., s ktorou som vždy chcel chodiť, nie je tá X.X., ktorá pribrala. To len pre vašu informáciu.
Päť rokov sme sa stretávali pravidelne každý deň a nevážili sme si to. Teraz sa stretneme každý rok na jeden večer. Ten večer je príliš krátky, spolužiakov priveľa a akosi si nikdy nestihneme povedať všetko to, čo by sme chceli. Vznikne množstvo fotiek, ktoré sa od seba líšia iba tým, čo je práve na stole, všetkým sľúbim, že tento rok sa im budem ozývať viac a pravidelnejšie, najmä ak budem v Prahe (Poprade, Viedni atď) a potom sa na rok odmlčím. KEDYSI to bolo všetko inak. Nostalgia celý večer.
Pevnou súčasťou Vianoc je aj koncert. Väčšinou zadarmo, pre kamarátov a v malej, natrieskanej a zafajčenej krčme. Vlastne pardón, už sa tam ani nefajčí a turisti zrazu vravia, že to miesto, ktoré som vždy považoval za bohapustú putiku, je pekné. Ide ale o to, že už sa tam nefajčí a KEDYSI sa fajčilo. Každý rok hrajú rovnaké dve kapely a stále sú rovnako dobré. V tej, ktorej najkratšia pesnička má pätnásť sekúnd, som KEDYSI hral na bicie. Asi dva týždne. Potom našli niekoho, kto vedel dlhšie udržať rytmus. Nie o to ide. (Super, že? Práve ste prečítali celý odstavec len aby ste sa dozvedeli, že o to nejde.)
Na tom koncerte sa stretneme všetci alebo takmer všetci z tej doby KEDYSI. Podávame si ruky a vedieme desaťsekundové rozhovory o tom, ako sa máme. Potom, tesne predtým ako nám dôjdu témy na rozhovor, sa poberieme podávať si ruky s niekým iným. Je to zvláštny pocit: KEDYSI sme boli spolu každý deň a každý deň sme sa mali o čom rozprávať. Teraz sa vidíme raz za rok a už to nefunguje. KEDYSI sme boli na jednej vlnovej dĺžke. Už nie sme. Vládne tomu nostalgia, ale trochu aj smútok. What´s the frequency, Kenneth?
"Tie Vianoce vyrábajú čoraz kratšie" -povedala Zorka na tohorčnom koncerte, ktorý bol včera. "Človek by chcel každého stretnúť, chcel by byť aj doma s rodičmi a nakoniec nič nestihne." Je to zvláštne. Aj ja by som sa chcel stretnúť s X.X. (tento X.X. je mužského pohlavia) a pravdepodobne sa stretneme, hoci budem riskovať zistenie, že ani s ním si už nemám čo povedať. Chcel by som sa stretnúť s iným X.X., ale naozaj netuším kedy.
Celé sviatky rozmýšľam, či sa chcem stretnúť aj s X.X. (ženského pohlavia, odlišná od horespomenutých X.X.). Aj v jej prípade hrozí, že naše svety sú už od seba priďaleko. Ak áno, bude to smutné zistenie. Včera na tom koncerte som sa snažil spomenúť si, o čom sme sa rozprávali, keď sme spolu KEDYSI chodili. Nič ma nevedelo napadnúť. Chcel som si predstaviť ako to vyzeralo keď sme sa KEDYSI držali za ruky a muselo to na mne byť vidno, lebo Vanda ma odhalila. Ach jaj. Nostalgické Vianoce, veď vravím.
Zorke a tým, ktorí sa v texte našli.
