Na uvedenie do problematiky krátky historickýexkurz. V tom roku koncom minulého tisícročia, o ktorom je reč, smenapríklad do Británie potrebovali víza. Je to presne ako s prvou láskou – človekusa nechce veriť a pritom si pamätá. Kenvelo ešte neexpandovalo naSlovensko, takže ak ste si chceli kúpiť kapsáče, zabili ste hľadaním celý deň a nakoniecste aj tak skončili v poľovníckych potrebách. Mobily ani internet neboli. Tedaboli, ale nie až tak fest. Poprad hral extraligu a ešte ju aj stále hrá.Aspoň že to sa nezmenilo, lebo keby vypadli, to už by som si fakt mohol povedať,že za mojich mladých čias bolo všetko inak.
Dobre no, tak som sa vtedy zamiloval. A čo?Každému sa stane. O tom sa nerozhoduje rozumom. A bolo to krásne, akchcete vedieť. Edinburgh, Loch Ness, Paola, leto, ten pocit. Všetko to bolo krásne Len som tak čumel. Kamošom domov somposielal pohľadnice v znení zhruba „Mámfrajerku, som strašne cool a všetko mám pod kontrolou.“ Nemal som.
Prišli narodeniny, dostal som plagát SidaViciousa a je možné, že to bola vôbec prvá vec, ktorú som kedy od nejakéhodievčaťa dostal. Mame sa nikdy nepáčil a dodnes ju podozrievam, že sa hopri sťahovaní vedome zbavila. Bože, aké to bolo pekné. Rozprávali sme sa o životev Taliansku a na Slovensku a že boli úplne iné, v tom smenevideli žiaden problém. Predstavovali sme si budúcnosť. Už si presne nepamätámako, ale určite úžasne. Nevravím, že bola konkrétna, ale bola naša spoločná a bolanavždy. Také predstavy vás v tom veku celkom dostanú. Nechápete, ako sa právevám mohlo prihodiť také šťastie, že ste celkom nečakane našli najúžasnejšieho človekana svete.Takto to bolo, vlastne sa to nedá ani opísať. Napadajú ma The Smiths. Sixteen clumsy and shy, I came toLondon and died.
Letá strávené niekde majú zásadnú chybu v tom, žesa z nich vždy vrátite domov. Viem o tom svoje. Odprevadil som Paoluk autobusu. Plakala a ja som neplakal. Chcel som, ale nedalo sa. Bolopríliš skoro ráno a ak máte sedemnásť a práve sa vám pred očami končíprvá láska, veľa vecí vám nedochádza. Napadá ma Moby. So this is goodbye. Začal som si písať denník a písal som aj básne.Trvalo mi strašne dlho, kým som si uvedomil, že za nič nestoja. Denník si píšemdodnes. Počúval som Type O Negative, lebo som bol smutný. Život dospievajúcehočloveka fakt nie je ľahký.
Tento článok schválne nie jeo TOM, hoci aj TO bolo. Je o prvej láske. Ako sa patrí, trvala eštedlho potom a mala aj epilóg. Bol skôr smutný ako veselý, skôr rozpačitýako krásny, ale takéto veci si člolivek uvedomuje až časom. Volá sa epilógompreto, lebo po ňom už nebolo nič.
„Je neuveriteľné, že naše cesty sakedysi stretli a na krátku chvíľu spojili, len aby sa opäť rozdelili a užnikdy sa k sebe ani len nepriblížili." čítal som kedysikdesi.
