Jedna z vôbec najhlúpejších vecí, ktoré som v živote spravil bolo, že som sa v zime pred troma rokmi vybral doma na cigaretu. Teplomer bol pod mínus dvadsiatimi piatimi. Chcel som skúsiť. Skúsil som. Obliekol som sa, vyšiel pred dvere a fajčil. Asi prvú pol minútu. Po nej sa niekde vo mne zjavil plíživý ale výnimočne vlezlý pocit, že mi je asi trochu zima. Potom mi zamrzol nos aj brada a vypadla cigareta, lebo som si prestal cítiť prsty. Rukavice som si nezobral.
Nechal som cigaretu cigaretou, hrdinstvo hrdinstvom a vybral kľúč. Spadol mi do snehu, lebo prsty som si predsa necítil, obalil sa tým snehom, ktorý na ňom ihneď zamrzol a stal sa nepoužiteľným. Keby aj nie, zámok bol zvonku tiež nepoužiteľný. Stala sa z toho dráma, lebo vyše mínus dvadsaťpäť je síce len trochu, ale predsa horšie od vládnej koalície a trvalo to asi ďalšie dve neznesiteľne dlhé minúty, kým mama zaregistrovala zvonček. Mobil som si nebral, šiel som predsa pred dvere.
Mama vôbec už dlho má teóriu, že by nás vláda alebo Únia alebo aspoň niekto mal sponzorovať za to, že sme ochotní bývať tam, kde bývame a teraz nenarážam na to, že ani tohto roku turisti neprišli. Hovorím, rozumiete, o tých tonách oblečenia, ktoré potrebujete na prežitie v meste s najväčšou koncentráciou prázdnych hotelov v republike.
Potrebujete vetrovku na zimu, termoprádlo, otepľovačky, ďalej dobré teplé a nepremokavé topánky. Potrebujete bundu na lyžovanie so snežným rukávom a vysokým vodným stĺpcom, lebo keď nesneží tak prší a ak ani jedno, potom je aj tak najhoršie. Čiže potrebujete aj lyžiarky a lyže. A snowboard a snowboardové topánky. A okuliare, lyžiarske aj slnečné, plus rukavice a čiapku. Dve čiapky, lebo jednu určite stratíte. A to sme ešte len pri zime.
Nepohnete sa bez bundy na jar a jeseň a všetkých ostatných bežných kusom oblečenia. Plus oblek, šak nie sme vidláci. Potrebujete samozrejme krátke tričká a nejaké šortky na leto, aj keď tie vám asi budú nanič, lebo si presne nepamätám, kedy som ich naposledy použil. Môže to byť spôsobené tým, že si nepamätám kedy naposledy som bol v lete na Slovensku, ale to by zruinovalo pointu. Zato si pamätám, že v auguste snežilo. Tuším to bolo v '99, čím sa opäť vraciame k zimnej bunde.
Okrem toho sa musíte ešte vysporiadať s turistami, ktorí, aby sme to povedali jemne, majú nedostatky. Keď ešte do Tatier chodili Rusi, jeden z nich sa pýtal na ten ľadovec na Slavkovskom. Viete ktorý. Haldy bankoviek nosili v sáčkoch a nemali predstavu o ich hodnote. Strčili hlavu do okienka, spýtali sa „Što zdes?" a kým ste im stihli odpovedať „Škola lyžnikov", už kričali „Davaj instruktora!"
Učil som chalana a keď som sa ho spýtal, čo robí jeho otec, dozvedel som sa, že predáva „veci" Tanky a stíhačky boli tými „vecami", dozvedel som sa pri konkrétnej otázke. Nútili ma piť kávu s rumom. Za jeden večer ma vtedy mama naučila po rusky. Zlaté časy to boli.
Alebo takí Češi. Náhodný tatíček s účesom jágrovského štýlu ukáže na Gerlach a povie „Tak tohleto je ten Lomničiak. Já to tady znám, já do Tater chodím už dvacet let" a o hodinu poňho do doliny letí vrtuľník. Alebo možno ani nie po neho, ale pekne to do seba zapadá.
Rovnako náhodná Češka stála pred hotelom Park. Dnes je premenovaný na Atrium a, ako som sa dozvedel, okrem toho je aj „moderne zrekonštruovaný, postavený na upätí Slavkovského štítu a návštevníkov si podmaní svojou nezvyčajnou kruhovou architektúrou." Nejdem s tým polemizovať, lebo aj reklamky si predsa len robia svoju prácu a nič viac. Ak by však skutočne mal onú kruhovú architektúru, hádam by sa nám tú Češku nepodarilo presvedčiť, že v zime sa vysunie ďalšia časť, ktorá ten podľa propagácie už existujúci kruh uzatvorí. Aby dovnútra neťahalo, chápete. Zima je sviňa.
Hej, a tí Nemci, ktorým sme na otázku „Sprechen Sie Deutsch?" odpovedali „Ja, Bayern Münschen" a kráčali ďalej. Tí toho roku tiež neprišli. A tí Angličania. „Do you speak English?" „Yes, Wrigley Spearmint." bola naša odpoveď. Alebo občas aj „Yes, Mitch Buchannan." To boli časy a ja som to v úvode múdro napísal. Keď je teplo, treba si to vážiť, lebo raz aj primrzne.
Tento záver som neplánoval, ale zase celkom mi vyšiel.
