Muselo sa to stať niekedy nie celkom dávno, možno hneď po škole, tak okolo dvadsať päťky, hoci je pravdepodobné, že o nej už na základnej škole hovorili, aká je agilná. Nie predsedkyňa triedy, včerajší predsedovia dnes sedia vo funkciách, skôr zberová referentka. Vždy snaživá, vždy zodpovedná, za každých okolností stopercentná. A tak, zatiaľ čo tí predsedovia trávia život pracovnými obedmi, ona trávi v práci štrnásť hodín denne a hovorí, že ju to baví, lebo jej nič iné neostáva.
Ak by ich bolo viac, vyzerali by všetky rovnako. Poväčšine blondíny, moderný ale decentný strih, živé dôkazy nepravdivosti stereotypu o farbe vlasov. Make up a manikúra. Zbehlé v jazykoch a powerpointoch, blúzka a kostým, čiže štíhle. Okuliare alebo šošovky podľa toho, čo sa v ten deň viac hodí. Spoľahlivé, lojálne, tímové hráčky, ktoré zároveň dokážu robiť individuálne rozhodnutia, zodpovedné a vôbec, všetky vlastnosti, ktoré v životopise vyzerajú dobre. Vysoká škola, aká, na tom až tak nezáleží, lebo vedia, že omnoho dôležitejšia je prax. Počas štúdia takmer určite nejaká zahraničná stáž. Práca popri škole je samozrejmosťou. Ako vravím, ak by ich bolo viac, vyzerali by takmer rovnako, akosi to ale vyšlo tak, že je v tom sama. Tak to chodí.
Túto zdanlivú nevýhodu sa rozhodla považovať za svoju najlepšiu vlastnosť a hovorí, že je sebestačná. Čo aj je, okrem toho, že je osamelá. Má služobné aj vlastné auto, parkovacie miesto pred domom aj v práci, služobný aj vlastný laptop so vzdialeným pripojením na pracovný mail, služobný a vlastný telefón. V práci vlastnú šálku na kávu, Ikea, päť eur. Šanóny. Šanóny musia byť.
Je uvedomelá pokiaľ ide o problémy tretieho sveta, globálne otepľovanie aj separovaný zber. Podporuje práva gayov a chodí voliť. Je za zrovnoprávnenie žien a hoci v práci dostáva nižší plat ako jej kolegovia, neprotestuje. Je ale nespokojná. Ale neprotestuje. Má názory a vlastný byt, ktorý je prázdny, ona sama je totiž celý deň v práci a keď sa z nej vráti, nikto ju v ňom nečaká. Pomýlila sa. Niekde spravila hroznú chybu a z práce si spravila zmysel života, ale už zabudla, že by to mohlo byť aj inak, tak aj toto považuje za dobrú vlastnosť a hovorí, že si buduje kariéru.
Dalo by sa povedať, že tam niekde je potom ešte aj život, ale nebolo by to pravda. Nemá priateľov. Má kolegov. Väčšinou nevie, že to je rozdiel, ale v tých zriedkavých chvíľach, keď si to uvedomí, nevie, ako by to riešila. Nie je to často, nie je totiž, našťastie, čas. Rozpráva výlučne o práci a vôbec si to neuvedomuje. Má prirodzene vysoké požiadavky na všetkých okolo seba. Rodičia sú zrejme hrdí, ono to totiž vyzerá naozaj dobre. Ich dobrou vlastnosťou je, že nevedia. Jeden vážny vzťah už takmer určite zažila, ale momentálne priateľa nemá, tak to chodí. Neskôr. Aj deti, aj rodinu, aj domček na vidieku so záhradkou, aj všetko. Neskôr.
Celé to vlastne smeruje k tomu fiktívnemu dňu niekde v budúcnosti, keď sa to všetko zmení. Zatiaľ ráno velebí kávu, cez deň Red Bull, večer víno a má pocit, že tieto tri veci vyriešia všetky problémy. Občas sa pred ľuďmi, ktorých pokladá za priateľov, uvoľní a vtedy, pri štvrtom pohári vína, to zrazu pred sebou vidí a rozplače sa. Ten, na koho ramene má práve položenú hlavu, povie, že to bude v poriadku. A tak. Bude to v poriadku. Zatiaľ je to takto. Tak to chodí.
