Áno, socha tam je, môžem potvrdiť. Áno, vyzerá presne tak nemiestne a disproporčne ako na fotkách, aj to môžem potvrdiť. Áno, prišiel som, videl som, chytil som sa za hlavu a skoro som aj hneď odišiel. Ešte fotku som si spravil, veď keď už som na pútnickom mieste, škoda by bola neodfotiť sa. Toľko k dnešnému dňu.
Ďalšie dianie na hrade môžem zhrnúť do konštatovania, že inak bolo všetko presne tak, ako malo byť, ale trochu to predsa len rozviniem.
Bol pochod a bol protipochod. Protipochody sú minimálne také dôležité ako pochody, lebo dokazujú, že sme proti tomu, za čo sú oni, hoci oni sú vlastne tiež proti, takže my sme asi za. Na tom protipochode nás bolo možno aj päťdesiat a spolu s kamošmi z Pospolitosti nás dokopy bolo hádam aj toľko, ako novinárov.
Na pochode boli vlajky a rovnošaty. Na protipochode rozdávali letáky, ktoré zdôrazňovali, že sme proti. Veľmi sme nepochodovali.
Boli policajti.
Boli prejavy, čiže boli sionisti, liberáli, cigánski paraziti.
Bol Hlina. Hlina musí byť.
Bola bitka, takže bol aj policajný teror a policajný štát.
Bola krv. Slovenská.
Bol zatknutý Kotleba a pár ďalších, lebo bez toho by to nebolo ono.
Bol policajt, ktorý povedal „až teraz ma to začína baviť."
Boli dôchodcovia. S vlajkami.
Boli média.
Je tento blog, ktorý by bez toho nebol a ja v ňom môžem skonštatovať, že všetko šlo podľa plánu. Každý si v toto sobotné popoludnie dokonale splnil svoju rolu, tridsiatepiate pokračovanie telenovely prebehlo úspešne. Keby nešlo o niečo viac.
Lúčim sa s vami konštatovaním, že ten Svätoplukov kôň má aj tak najväčšie gule. Ja gule nemám, bojím sa vyholených pochodujúcich ľudí. Aj tá vlajka, inak pekná, vyzerá v ich rukách ako nástroj nenávisti.
