Nemám sa na čo sťažovať, aj keď by som si vedel predstaviť, že šofér mi odzdraví a aj niečo povie, alebo si aspoň vyberie cigaretu z úst. Fajčenie je na staniciach predsa zakázané, nie? To je však to najmenej.
Chcem vám však povedať toto: Nastúpili sme do autobusu a ovalil nás smrad. Niekto sa vyzul a osobnej hygiene sa predtým zjavne nepovenoval. V autobusoch sa to stane, aj keď by sa nemalo. Spolucestujúcich si človek nevyberá. Tento smrad však bol doplnený aj vizuálnou stránkou. Na mieste, kde bol zápach najsilnejší, ležal na sedadlách pohodlne rozvalený, šťastne opitý polodriemajúci Cigán. Je mi ľúto, že práve prispievam k jednému z najbežnejších slovenských klišé, ale ten človek skutočne bol Cigánom, bol opitý a smrdel, tak prečo by som to nenapísal. Nohy mal vyložené na sedadlách pred ním a umožňoval tak smradu vyniknúť ešte viac.
Sadli sme si s Peťou čo najďalej, ale nedostatočne ďaleko. VŠADE bolo nedostatočne ďaleko. Jojo, lebo to bolo jeho meno, sedel vzadu, smrad však bol neznesiteľný v celom autobuse. Žil som na internáte a môj prah hygienickej vnímavosti je preto značne posunutý, ale toto bolo príliš aj na koňa. Milujem plesnivý syr, ale asi si dám chvíľu pauzu.
Ľudia sa otáčali a v tme pátrali po epicentre, na čo Jojo veľmi spokojne a s počuteľným úsmevom povedal "Ale kukaju!". On sám svoj smrad buď necítil, alebo mu bol prirodzený. To isté pravdepodobne platilo o jeho dvoch spolucestujúcich, lebo sediac priamo pri ňom, ani jeden nebol vyvedený z miery.
Vyšli sme z Florencu a hneď na prvej križovatke prišiel druhý šofér Joja veľmi slušným spôsobom upozorniť, aby sa obul. "Poj.b ma.", nedal sa Jojo odradiť a obul sa až pred Brnom, keď mu jasne a menej slušne bolo vysvetlené, že kľudne môže byť aj vystúpený. Nastala chvíľková úľava a s Peťou sme sa nádejali, že si hádam aj zdriemneme - cestujeme od rána a sme unavení.
Niekde za Brnom sa nám to skutočne podarilo a užili sme si pár momentov driemot. Pár momentov preto, lebo Jojo dával svoju prítomnosť najavo bologickými zvukmi , ktoré sa nedali prehliadnuť. Nielen smrdel, ale aj prdel. Grgal. Nadával. Neviem prečo, ale prakticky každý jeho pohyb na sedadle bol sprevádzaný spŕškou vulgarizmov, ktoré mali zrejme dokumentovať námahu, ktorú musel vynaložiť.
Pred Trenčínom bola prestávka a Jojo ju so svojimi spolubývajúcimi využil na cigaretu . Všetko by bolo v poriadku, keby, ako sám povedal, mu nebolo na vracanie ( nadávky vynechávam). Navyše zistil, že stratil peniaze a nasledovalo vášnivé handrkovanie sa o to, kde sa to asi stalo. Decibely a lexika jeho prejavu zobudili aj tých posledných odhodlaných spáčov. Potom sa Jojo znovu vyzul. Usudzujem tak z toho, že pomaly konštantná úroveň smradu opäť stúpla. Neviem, od únavy som už napriek všetkému zaspal a užil si neuveriteľné vyše dve hodiny spánku. Jojo s kamošmi niekde vystúpil, podozrievam ho, že vo Zvolene a ja sa mu chcem len poďakovať.
Ďakujem mu za príjemnú cestu. Ďakujem mu za to, že som sa výborne vyspal a dnes, keď stojím zoči-voči byrokratickej mašinérii domovskej univerzity, som oddýchnutý ako nikdy. Ďakujem mu, že mi umožnil chvíľu zo srdca nenávidieť. Ďakujem mu za všetko.
Tento blog nehádže všetkých Rómov do jedného vreca, nerobí to ani sám autor. Píše o jednej konkrétnej skúsenosti. Ak by mohol, chcel by predsa len nasmerovať drobnú výčitku na šoférov zato, že dotyčnej osobe vôbec umožnili cestovať a nezakročili ráznejšie. V krajine, z ktorej sa autor v tej chvíli vracal, si podobnú situáciu nedokáže predstaviť a to si o nej ani zďaleka nemyslí, že je najlepšia na svete
