reklama

Pozitívny článok o nekonečnosti a budovateľskom zápale mladých ľudí

V minulej časti rozprávania o ničom sme si viac než dostatočne vysvetlili, prečo je Sibír proste a bez debaty najlepší na svete. Neviem ako sa to mohlo stať, ale pri nekonečnom výpočte jeho výhod som zabudol podotknúť, že máme okrem dvoch priecestí a prázdnej vodovodnej nádrže (tá je ale otázna, lebo je na rozhraní s Novým Smokovcom) aj križovatku. Stretáva sa na nej päť ciest s jedným chodníkom a nikdy na nej nebola žiadna nehoda. Primárne preto, lebo sa na nej nikdy nestretli dve autá a sekundárne preto, že je to celé ešte aj jednosmerka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Juhovýchodnou cestou (mohol by som povedať, že smerom dole, ale takto to znie lepšie a sme predsa v Tatrách) sa od tejto križovatky okolo jednej z bytoviek dostanete ku garážam. V medzipriestore stál kedysi les a vétrieska uja Fantazíra, ktorý nám stále hovoril „Deti, a keď ma stretnete, povedzte mi: Ujo Fantazír, nefantazíruj." Nechávali sme ho, nech o tom fantazíruje ďalej. Ten les mal na šírku asi tridsať metrov a nám sa vtedy zdalo, že je nekonečný. Dnes les nie je, ale je nová bytovka.

Na druhej strane cesty bola lúka, po ktorej nás jeden dôchodca naháňal so sekerou, lebo tvrdil, že je pre mamičky s kočíkmi a my sme na nej hrali futbal. Nikdy som na nej žiadne mamičky s kočíkmi nevidel a on už zomrel. Namiesto lúky je ďalšia bytovka. Tá lúka tiež nemala viac ako tridsať metrov a vtedy bola nekonečná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby som nezabudol, v tom lese mal Janov otec Jano záhradu a my sme si s jeho synom (čiže Janom) vyrobili papierové terčíky, nakreslili na nich Jakubov ksicht a potom do nich zo vzduchovky strieľali. Jakub vtedy začal chodiť s mojou susedkou Zuzkou. Čo mi pripomína, že sú jedinou prvou láskou, ktorá vydržala dodnes.

Čo mi pripomína (opakovanie ako štylistická figúra), že aj moja prvá láska mi ešte v minulom tisícročí tvrdila, že vydržíme dodnes. Teda predpokladám, lebo sme mali vydržať navždy, naša láska bola nekonečná a tak dále a tak dále. Jasné, že to bola kravina, hoci, keď sa občas rozprávame, stále mi tvrdí, že vlastne aj tak navždy spolu sme. Alebo teda minimálne ja s ňou, ak to správne chápem. Je to celkom evidentné klamstvo, ale aspoň sa dobre počúva. Nie ako tie kadejaké iné klamstvá, z ktorých je človeku vyslovene na humno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo mi ďalej pripomína (už posledná štylistická figúra tohto druhu), že aj s kamarátmi, s ktorými som menil svet tak dávno, že sa to už ani nezdá byť pravda, sme si mysleli, že tá doba bude nekonečná. A predsa sa skončila. S niektorými si už nemám čo povedať a tak sa o to ani nesnažím a niektorí sú už aj mŕtvi. Dokonca pekne dlho.

No. A aby som z toho vyvodil moje obľúbené ponaučenie, povedzme si to takto. Ako máte možnosť vidieť, kadečo v minulosti sa mi zdalo nekonečné a hoci sa mi momentálne zdá, že aj tá dlhá doba tuposti, klamstva a primitivizmu pred nami nebude mať konca, jedného dňa príde na psa mráz. The frost will come upon the dog! A práve vtedy takí ako ja povstanú (a ak to tu dovtedy nezabalím, tak aj ja s nimi), poupratujú ten bodrel a začnú budovať niečo poriadne. Anebo taky ne. Stále je totiž mnoho vecí, kvôli ktorým to Slovensko stojí zato, nech je blbé aké chce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napríklad takýto pohľad z okna dnes o pol piatej ráno, ktorý ma inšpiroval k tomuto článku

Obrázok blogu

Alebo iné hry prírody

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Venované otcovým kamarátom, ktorí sa presne pred 30 rokmi zabili pri páde helikoptéry.

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu