Píšem veľa najmä vtedy, keď by som mal robiť niečo iné a dôležitejšie. Napísal by som „ako napríklad teraz", ale to by kadekto mohol získať pocit, že si neplním svoje povinnosti, čo samozrejme nie je pravda.
Inak je tento prístup k povinnostiam pomerne nepraktický, keďže ale na ňom nemôžem nič zmeniť, radšej sa s ním učím žiť.
Pri tejto mojej textovej nadprodukcii, v rámci ktorej zabŕdam od politiky cez šport až po ekonomiku a všetkému rozumiem, sa mi vyskytla možnosť písať aj niekde inde a nielen na blog SME.
Tým iným miestom je portál humno.sk, ktorého súčasťou som vždy túžil byť, takže keď táto ponuka prišla, skoro som aj od radosti vyskočil. V skutočnosti som nevyskočil, lebo mám pocit, že ak by som príliš vyskakoval, mohlo by mi to uškodiť. Proste som len s ponukou osôb stojacich za týmto projektom súhlasil.
V podstate mi ponúkli presne to isté ako blog, čiže okrem priestoru nič. Existuje samozrejme aj dôvod, ktorý sa týmito rečami snažím zakryť a tým je symbolický honorár, pričom je v tomto slovnom spojení podstatné slovo symbolický.
A potom ešte existuje aj skutočnejší dôvod, ktorým je celkom jednoduchá príležitosť uverejňovať aj články, ktoré sa svojim charakterom na blog nehodia. Preto sa časť mojich grafomanských aktivít na Humno prenesie. Tu si môžete prečítať môj prvý príspevok.
Na blog samozrejme nezanevriem, pretože ak nič iné, chýbali by mi tí diskutéri, s ktorými mám tú česť permanentne nesúhlasiť a ešte pár vecí, ktoré zamlčím, lebo som tvrdý chlap.
Vlastne jediné, čo chcem povedať je to, že budem odteraz aj tu aj tam a budem rád, ak sa ktokoľvek ku mne pridá.
