Ja som napríklad nie tak dávno preložil do slovenčiny hiphopovú reč vašich vlastných detí, takže teraz už viete, čo váš potomok chce povedať, keď hejtuje svojho oldmana a ide radšej chillovať so svojimi fellas.
Rozumieť si s mladými je dôležité, pretože len tak sa z generáciu na generáciu môžu podávať legendy. Napríklad o jednom z prvých socialistov, istom Jánošíkovi Jurajovi, ktorý bohatým bral. Možno sa spýtate, kde tam vidím legendu, veď Jánošík je historicky doložený a bohatým brať máme takpovediac v genetickej výbave všetci. Lenže on, prosím pekne, údajne aj chudobným dával. Veď vravím, legenda.
Ale späť k slovenčine. Je v nebezpečenstve. Už od kolísky ju chceli zo sveta zniesť najprv Apponyi, potom Masaryk a aktuálne napríklad predseda národniarov, pričom posledný ju z týchto troch vymenovaných przní suverénne najviac, pretože prví dvaja sa aspoň po slovensky hovoriť ani nesnažili, keď už vedeli, že to nevedia.
Čo je ale paradoxné je to, že nebezpečenstvo pre slovenčinu neprichádza vo forme maďarčiny ako by sa na Slovensku patrilo a ako by to do konceptu národnej strany aj zapadalo. Naopak, ohrozuje ju angličtina. Teraz neviem, či som to s tým konceptom neprehnal. Pripadá mi to byť veľmi trúfalé slovo. Povedzme radšej, čo ja viem, program. Aj keď aj to je pekná blbosť. Borovička? Môže byť, šak sme nejakí oní, tí, Slováci, az angyalát.
Takto. Šíri sa trend. Ten trend sa šíri najmä po internete. Internet sa šíri najmä z Ameriky. V Amerike býva Soroš, čo by mohlo niečo dokazovať, ale býva tam napríklad aj Angelina Jolie a môj kamoš Matt, takže to asi nedokazuje nič okrem toho, že tam býva každý, komu sa zachce.
Lenže z toho amerického internetu sa na našu slovenčinu šíria kadejaké skratky anglických slov. Samé LOL, ROFL, BTW, ASAP, PEBKAC, vypisujú si nové generácie hrdých Slovákov. S tým treba niečo robiť a tu opäť nastupujem do akcie ja, lebo prichádzam s našimi ľúbozvučnými ekvivalentmi.
Niekedy ani netreba spraviť veľa, stačí trochu poslovenčiť. PEBKAC, napríklad, problem exists between keyboard and chair. Jeden dĺžeň, jeden mäkčeň a máte pebkáča, čo síce neznamená nič, ale znie to slovensky.
Inde sa treba uchýliť k prekladom. ROFL, rolling on the floor laughing, sa dá preložiť úplne krásne pri použití prechodníka, ktorý je v slovenčine napríklad v porovnaní s poľštinou výrazne podužívaný. A pritom také krásne tvary môžu vzniknúť. Uznajte, čo sa dá namietať proti váľam sa po podlahe smejúc.
Ani ASAP nie je problém, dlhé anglické as soon as possible nahradíme krásnym a jasným hnedkaj. To nám navyše umožní zabiť dve muchy jednou ranou. Tuhľa, nech sa páči, hnedkay, verzia ortograficky prispôsobená menšine. A potom, že sa nesnažíme.
Mimochodom, ani BTW nie je problém, ale keďže mimochodom je predsa len trochu dlhé, tu by som navrhoval celkom jednoduchú skratku mmch. Posledné písmeno síce vyzerá ako nadávka, ale taká už je tá naša slovenčina.
Ostáva nám už len LOL. LOL je hnusné, pretože z trhu vytláča naše vlastné smejem sa hlasno, čo je vlastne jeho ekvivalent. Smejem sa hlasno sa za mojej mladosti používalo často a s radosťou. Boli sme napríklad takto raz na opekačke, dve osoby dvoch rôznych pohlaví sa vybrali spolu do lesa na záchod a keď sa vrátili, už spolu chodili. Smejem sa hlasno, povedal som vtedy prorocky. Veď sa aj rozišli hneď ako sa leto skončilo.
No ale predstavte si, ako by to vyzeralo, keby som povedal LOL. Veď to v sebe vôbec nemá tú iróniu, je to krátke a pre takéto momenty nevhodné. Keďže ale viem, že bojovať s veternými mlynmi je rovnako nezmyselné ako bojovať s niektorými diskutérmi, tu sa uspokojím s poslovenčením. ĽÔĽ. Skúste si to vysloviť. Ľ-ô-ľ. Esencia výnimočnosti slovenského jazyka. Ľúbozvučnejšie ako samotné slovo ľúbozvučné. Ľ nikto iný nemá. Ani ô, veď načo by komu bolo. Len my.
Takže tak. Problém internetových skratiek vyriešený, angličtina porazená. And now for something completely different.
