Idemes Ruslanom a Anjou do podniku, kde sľubujú pivo za 3,90. Neklamú, prvétoľko naozaj stojí. Druhé potom päť a tretie 5,70. Ak sa vám nepáči, nemusíteho piť. Na parkete, sú stoličky, dokonca nejaké improvizované tribúny. Kým zápaszačne, zaplnia sa a ja sa celkom vážne ocitám sám medzi asi osemstoPoliakmi so šálmi, trúbkami, dresmi a zástavami.
Reklamy trvajú neznesiteľne dlho a sú hádamešte horšie ako u nás. Reportér potom ukazuje titulnú stranu nejakého nášhotabloidu – Jánošík bol Slovák, Kubica je Slovák a ukradli ste nám oštiepok,hlása. Príde mi to sprosté. Nasleduje skandovanie o skurvenom Slovensku, čomi príde ešte sprostejšie.Vidím našu zostavu a je mi viac než jasné, že trénersa nič nenaučil. Vôbec nič. Utvrdzujem sa vo výsledku, bude 0:3. Prinajlepšom.
Základnou črtou prvého polčasu bolo, že saskončil bez gólov. Veľa sa toho neudialo. Dobre, našim sa nedala uprieť snaha,to nie, ale tá niekedy nestačí. Odkopli, zakopli, nakopli alebo iným spôsobompokazili veľa lôpt. Krídla dobre behali, ale keď prišiel center, boleli z nehooči. Skúšali to aj krajní obrancovia, behali, prišiel center a zase z nehoboleli oči. Ak nie, na konci bol Robo Vittek a z neho boleli oči úplnespoľahlivo. No nič, prestávka, stále ešte neprehrávame, čo je pre slovenskéhofanúšika dôvod na radosť.
Ruslan sa nad našim výkonom tak trochupousmieva, ale ukľudňujem ho, neboj sa, tréner cez prestávku vytiahne nejakéhohráča, o ktorom nikto nikdy nepočul a ten tam dá hetrik, uvidíš.
Druhý polčas. Ľudia v podniku skandujúa je to nuda. Futbalové popevky sú vo všeobecnosti neveľmi inovatívne, z priemeruvyčnievalo azda len „jebać PZPN“, čoodporúčam prebrať na Slovensko, prispôsobiť a okamžite začať používať.PZPN je poľský futbalový zväz. Na ihrisku sa nič nedeje a som z toho nadšený.Ešte stále neprehrávame a ja si trúfam myslieť na remízu. Žeby to udržalido konca? Musia, lebo gól zjavne nedajú , nemá ho jednoducho kto a ako dať,tak jedine nula-nula.
Potom však náš pravý obranca zabudne, že jeobrancom, Poliaci si to prihrajú, raz, dva razy, sú pred šestnástkou a nevyzeráto dobre, prehadzujú stredného obrancu, ktorý vyskočí, ale nie dosť vysoko a užsú tam dvaja pred brankárom, komentátor kriči tri sekundy dopredu Będzie jeden zero a je to v prdeli,je to jasné, ľudia okolo mňa šalejú. Vymieňam si smutné pohľady s Anjou a Ruslanom,ale na druhej strane som rád. Konečne môžem ísť na záchod, konečne môžem ten zápaspozerať bez stresu, všetko je ako má byť.
Odchádzam na záchod, potom sa vraciam, ničsa nemení, Poliaci spievajú, Vittek tam ešte stále je a ja mám pocit, žepresne takto to má byť. Po vyrovnaní ani chýru, ani slychu a ten blázontam ešte posiela Janka Kozáka. Oboznamujem svojich spolusediacich s tým, žeJanko je možno aj dobrý futbalista, ale nebehá, NIKDY nebehá a teda jehonasadenie beriem ako jasný dôkaz sabotáže z trénerovej strany.
Lenže je aut, hádže ho Obžera, tiež neviem,prečo vôbec hrá, niekto to hlavičkou posunie tam, kde nikto nie je, stade sa tonejako čudne odrazí smerom k brankárovi a je to jasná situácia, lenžeten to poserie na celej čiare, prepáčte ten výraz, ale naozaj to poserie, lebolopta padá pred Stana Šestáka a ten triafa a v podniku nastanehrobové ticho, len so mnou to hádže ako pri epileptickom záchvate a kúšem sido prsta, lebo mám chuť kričať.
Akoby to nebolo dosť, o pár sekúndJanko Kozák dáva šprint, hádam svoj prvý v repre, lopta sa mu zamotá, aletvári sa, že ju úmyselne zasekol, nejako to odcentruje, nikde nikto, potomzrazu dvaja naši, ale navzájom si zavadzajú, jeden strieľa, obranca tečuje,lopta sa strašne pomaly odráža od tyčky von a už je pri nej Stano Šesták a nejako,to je jedno ako, ju dopravuje do siete a je to dva jedna a ticho je eštehrobovejšie a ja šaliem ešte viac, lebo toto nie je normálne.
Zvyšné minúty veľmi nevnímam. Poliacipovzbudzujú, ja len útrpne sledujem čas, som s našimi, ale nemôžem anizakričať. V nadstavenom čase majú Poliaci obrovskú šancu a ja saneudržím a kričím Bože, neeeeee,zatiaľčo všetci ostatní kričia Boże,nooooooo, našťastie to v hluku zaniká a potom je koniec.
Som najšťastnejší človek na svete, a nemámto komu povedať. Byť Slovákom je zrazu veľmi rizikové. O pol druhej ráno sa aleneudržím a z balkóna kričím Slovenskooooooooooooo.Je to dobrý pocit.
Analyzovaťmôžeme potom. Teraz sme vyhrali, je úplne jedno ako a mne sa to páčilo o to viac, že sombol infiltrovaný priamo v srdci nepriateľa.
