reklama

Slovensko...tam hovoríte po rusky, že???

Nočný rozhovor v autobuse. Niekedy som nevedel, či sa smiať, či plakať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (82)

Miesto: Edinburgh, Škótsko

Čas: minulý štvrtok. Tesne pred polnocou.

Situácia: Bol som si pozrieť futbal s kamošmi. Rusi masklamali. Čakám na bus. Na zastávku príde chlapík. V noci každéhopodvedome pozorujete. Tento je v pohode, má na sebe univerzitnú mikinu,nebude to buran.

ZÁSTAVKOVĚ INTRO:

On: Už išla 22ka?

Ja: Nie. Tiež na ňu čakám.

O: OK.

Nastupujeme. Sadám si. Sadá si predomňa. Už vidím, že sabude chcieť rozprávať. Nemám veľmi chuť. Vlastne vôbec. Pozerám sa von oknoma počúvam hudbu, tvárim sa presne tak, ako sa tvári človek, ktorýneprejavuje záujem. Je neskoro. Poklepe ma po ruke.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nasleduje okresaný prepis rozhovoru.

AUTOBUSOVÉ INTRO:
On: Čo počúvaš?

Ja: Hudbu. (Juj, ale som komunikatívny!)

O: Akú hudbu?

J: Joy Division.

O: Nepoznám.

J: To je britská hudba. Boli dosť známi.

O: Fakt? A čo hrali?

J: To je dosť komplikované vysvetľovať.

O: Aha. Ja počúvam Rihannu a tak.

J: To ja veľmi nie.

O: Ja som Kevin, mimochodom.

J: Čau, ja som Samo. (podávame si ruky)

HLAVNÁ ČASŤ.

I.

On: Skade si?

Ja: Zo Slovenska.

O: To je kde?

J: Východná Európa.

O: (hrdý, že vie) Jasné! Ste tam mali tú vojnu. To sipamätám ako dieťa.

J: To bolo asi Slovinsko.

O: Hej? A to je rozdiel?

J: Trochu hej.

O: A tá tvoja krajina je kde? To som asi ešte nepočul.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

J: Pamätáš si Československo?

O: (zase hrdý) Jasné, dobrý futbal.

J: No tak my sme z toho to Slovensko.

O: Chápem. A kde to je?

J: Pri Poľsku a Česku.

O: Česko poznám (povie Czechia, Bože, odpusť mu!). Bol somv Prahe. Pekné mesto. A k

tomu lacné.

J: No vidíš a my sme hneď next door.

O: Takže vy hvoríte po rusky???

J: Nie. Po slovensky.

O: A to je ako?

J: Slovensky. Je to podobné češtine a trochu ajruštine.

O: Aha. To ako každá krajina tam má svoj jazyk, hej?

J: Hej.

O: Ale Rusko nie je ďaleko, nie?

J: Čo ja viem, podľa mňa dosť. Asi ako stadeto do Grécka.(to prirovnanie je obrazné, aby pochopil, že to nie je až tak blízko)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O: To je dosť.

J: No vidíš.

II.

O: Vieš, sa pýtam, lebo som bol tri týždne s kamošomv Moskve. To bolo šialené. Rusi

strašne pijú.

J: Viem. Hej, Rusi dosť pijú, občas si z nich aj robímesrandu.

O: Tak mi povedz niečo o tvojej krajine. Akí sú tamľudia?

J: V pohode. Mne sa na Slovensku celkom páči. Ľudia súrovnakí ako všade. Rozprávajú

presne o tomistom. Mladí ľudia radi cestujú a dosť veľa ich ovláda cudzie jazyky.

O: Fakt? Aké?

J: Čojaviem, ja napríklad okrem angličtiny aj nemčinua polštinu a dohovorím sa po rusky.

O: To si frajer.
J: Ani nie, až také výnimočné to nie je.

O: Podľa mňa dosť. Ja hovorím len anglicky. Mal som na školefrancúzštinu, ale nič si

SkryťVypnúť reklamu
reklama

nepamätám.

J: Hej, málo ľudí tu poriadne ovláda nejaký cudzí jazyk.

O: (so smiechom) Šak načo. Aj tak všade, kam prídem, vediapo anglicky.

J: To je pravda, ale aj tak by si sa mohol naučiť nejakýjazyk.

O: Sa mi nechce.

III.

O: A čo sa dá na Slovensku vidieť?

J: Ťažko povedať. Máme krásnu krajinu, je ešte veľa miest, ktoré sú neporušené.A malé

historické mestású tiež veľmi pekné.

O: No ja veľmi na históriu nie som.

J: Máme aj krásne ženy.

O: (záblesk v očiach) Tak to ti verím. V Prahe somnevedel, kam sa mám skôr pozrieť. Bolo to

ako pozerať tenis,chápeš, hlava ti behala zo strany na stranu. A v Moskve rovnako. Tysi

tu sám

J: Nie, mám tu kopec kamarátov a moja priateľka príde v sobotu.

O: Skade je?

J: Tiež zo Slovenska, ale bola na štipendiu v Španielsku, tak ešte domarobí skúšky.

O: Takže Španielka, heeeej? (hodí na mňa pohľad typu „Šak mychlapi vieme, o čo ide“)

J: Nie, Slovenka, len teraz študovala v Španielsku.

O: Počkaj, a to ako?

J: Normálne. Vybavila si to a šla.

O: Fakt? A ako sa tam dostala?

J: No do Prahy busom a stade lietadlom do Madridu.

O: A to mohla len tak cestovať?

J: Hej. Tak ako u vás, stačí pas a cestuješ. Alebolen občianka, ale vy tu také nemáte. Ja

napríklad pas aninemám.

O: Som si myslel, že u vás máte vládu, čo vám nedovolícestovať.

J: To boli komunisti, ale tých už dvadsať rokov nemáme.

O: Fakt? Vieš, nestíham to sledovať, len viem, žez tých vašich krajín stále počuť, že sa tam

niečo zlé deje,tak som si myslel, že....

J: Ne, ne. Sme dokonca aj v Európskej únii.

O: (s veľkým a úprimným prekvapením) To vážne? Tak tosom nevedel. Ja sa o politiku veľmi nestarám.

J: Vidím.

IV.

J: A ty robíš čo?

O: Študujem na univerzite telesnú.

J: Budeš potom učiteľ?

O: Nie, to isto nie.

J: Tak načo študuješ? (blbá otázka, ja viem)

O: Nechce sa mi ešte pracovať.

J: A čo budeš teda robiť, keď skončíš?

O: Neviem. Nerozmýšľam nad tým. Našťastie, moji rodičia súdosť majetní (presne takto to

povedal.Fortunately, my parents are quite wealthy). Niečo sa nájde. A tebe sa akopáči v

Škótsku?

J: Fajn. Mám rád Škótsko. Chodím do Edinburghu už pár rokovna leto. Nájdem si nejakú

prácu, nejakú niemoc ťažkú, zarobím trochu peňazí, pocestujem a idem domov. Edinburgh

je krásne mesto.A máte nádhernú krajinu a históriu. Niekedy mi Škótsko príde presneako

Slovensko. Toľkoisto obyvateľov, rovnako veľké a aj niektorí ľudia sú tu rovnako ______

(na tomto miestesom použil nepekné slovo)

O: To je tvoja krajina fakt taká veľká ako Škótsko?

J: Zhruba.

O: To je dosť veľká.

J: No neviem, podľa mňa skôr nie. Sú aj väčšie krajinya je ich dosť.

O: Hej. Ale Škótsko je Škótsko.

J: Tak to máš pravdu. Presne toto veľa ľudí hovorío Slovensku.

O: A čo sa ti na Škótsku nepáči?

J: Tak keď chceš vedieť, máte v mentalite veľa skrytejagresivity a keď sa opijete, správate sa

ako _______ (zase škaredé slovo)

O: U vás sa nepije?

J: Pije, možno aj viac, ale my sa nejako vieme správať.Opijeme sa a ideme domov spať. Vy

sa nevietekontrolovať. Hej, a tiež sa mi nepáči, ako vyzeráte. Mali by ste sastravovať

nejako inak. Pozrisa na mňa. Sme rovnako vysokí a mám asi o 15 kíl menej. (Podľa

štatistikyuverejnenej minulý týždeň trpí 45% škótskej populácie nadváhou a 20%obezitou,

čo je po USA najviacna svete. Niekedy je to skutočne zlý pohľad.) A tiež sa mi nepáči, keď

ma nejakí _____ posielajú „domov do mojej ______ východoeurópskej krajiny“.

O: Viem, čo myslíš. Ja proti vám nemám vôbec nič, ty sinapríklad úplne super, už som sa

dávno s nikýmtakto neporozprával. Ale je vás tu Poliakov naozaj veľa.

J: Ja nie som z Poľska.

O: Jasné, sorry. A je to veľký rozdiel?

J: Predstav si, že by som ti povedal, že si Angličan.

O: To sa mi nepáči.

J: No vidíš.

A tak. Porozprávali sme sa ešte chvíľu o futbale,lebo futbal je medzinárodná záležitosť, potom sa Kevin zdvihol a vystúpil.O dve zastávky som vystúpil aj ja. Viem, že to nie je nič novéa s podobnými situáciami sa stretol už skoro každý, kto bolv cudzine. Len mám pocit, že Kevin dokonale zosobňoval všetky vžité klišé(nielen) škótskeho národa. A to naozaj nebol buran. Burani sa vás nepýtajúskade ste, ale rovno vás posielajú tam, kam patríte.

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu