Najmätúcejšína tom veku je ten megalomanský pocit, že neviete, čo presne chcete, ale viete,že chcete všetko a rýchlo. Dali by ste si napríklad pivo, ale nie všade vámho predajú. Chceli by ste fajčiť, ale ešte sa pri tom musíte tak trochu skrývať,lebo ulice sú plné maminých kamarátiek. Vznikajú tiež kadejaké paradoxy. Ja somnapríklad zaryto chodil na oldies diskotéky, ale ak by ste sa ma spýtali,odprisahal by som vám, že lepšie hudba ako punk a hardcore neexistuje. Malsom dlhé vlasy. Kvôli Kurtovi Cobainovi a babám. Neviem, kvôli čomu viac.
Tou predposlednou vetou som si naschvál a dovolímsi povedať, že celkom šikovne, vystaval mostík ku kľúčovému problému a týmje prosím pekne opačné pohlavie. Skúsenosti hovoria, že opačné pohlavie sa taknazýva preto, lebo jeho potreby a predstavy sú zásadne iné ako tie vaše. Jeto problém a bez zveličovania si môžeme povedať, že veľký. Dokonca ažniekedy hýbe svetom. Tým vašim sedemnásťročným teda určite.
Vec sa má totiž takto. Túžite, ba dokoncanaliehavo potrebujete, aby vám patril celý svet. Toto konštatovanie je vo vekusedemnástich rokov iba priehľadnou zásterkou, lebo v skutočnosti iba chceteniekoho. Ten niekto je poväčšine zástupcom opačného pohlavia. Posledných päťrokov ste poctivo študovali Bravíčko a teraz horlivo čakáte na moment, abyste svoje teoretické vedomosti pretavili do činov. Nie je však s kým a keďuž je, nejde to ľahko. Nie tak ľahko, ako píše Bravo.
Pri vzťahu dvoch sedemnásťročných ľudí existuje niekoľko dôležitých otázok technickéhocharakteru ako napríklad kedy? s kým?a keď už, tak ako a kde? (rodičiasú stále doma), ale tieto sú každého súkromnou vecou a písať tu o mojichosobných peripetiách s tým (lebo ide predsa o TO) nemám chuť. Ak všakteda už máte toho niekoho, vážnejšia je otázka celkového fungovania v tom nešťastnomvzťahu. Bravíčko a ani iné cenné periodiká vám neporadia, ako s tou zvláštnouosobou žiť a vy to nemáte skade vedieť.
Základné problémy by sa dali definovať asitakto.
Hľadáte niekoho, s kým by ste mohli(najmä) robiť TO. Je to tak, čo si budeme hovoriť. Ste síce mladí, ale TO nemôžeterobiť celý čas a keďže okrem TOHO nemáte až tak veľa spoločného, chvíle strávené vo dvojici sú preto pomerne nudné.Čo ideme robiť? je dosť frekventovaná otázka.
Nepoznáte ešte nikoho, komu by sa topodarilo, ale každý vám vštepuje, že existuje veľká láska na celý život.Takéto informácie by mali zakázať, lebo zbytočne spôsobujú zmätok. Neviete totižako tá veľká láska vyzerá a čím sa odlišuje od malej lásky, v ktorej ideiba o TO. Potom na to (nie TO. Aj keď aj o TOM je čo zisťovať) prídetea je to ešte horšie. Každý si tým prešiel a nikto sa nepoučil. Zamilujetesa a myslíte si, že to aj TO je navždy. Riť Paľovu.Navždy je len Peťo Bondra, ale zistiť to musíte sám. Keď vám to hovoria ostatní, nepočúvate.
Najhlavnejší problém je však, že s tým dotyčnýmchcete mať vzťah. „Vzťah“. V úvodzovkách je to akési výstižnejšie. Čo-toste o tom čitali, niečo odpozorovali, niečo poradila mama, ale nič nepomáha.Máte pocit, že by ste spolu chceli byť stále, ale nie je to zase až tak celkompravda, lebo byť stále s jednou osobou je nuda. Máte aj kamarátov. Máte pocit,že by ste možno mali aj spolu bývať, ale nie je kde a svojej detskej izbysa vzdať nechcete. Máte strašne naliehavý pocit, že toto je ono, lenže vôbecneviete, čo to ono má byť. Ak by som chcel byť sarkastický, mohol by som povedať,že to je tá hlavná príčina, prečo sa prvé lásky nazývajú prvými. Z podstatyslova vyplýva, že po prvých prichádzajú ďalšie.
Je to vlastne vek plný paradoxov. Chcete všetko,väčšinu času nemáte nič a aj tak, keď potom na ten vek spomínate, mátepocit, že ste práve vtedy všetko mali. Pamäť je vec milosrdná. Myslíte si, bapresnejšie, viete, že všetko viete a spätne zistíte, že ste nevedeli nič.Robíte veci, o ktorých sa vaši rodičia nikdy nesmú dozvedieť a o párrokov neskôr im ich pri cigarete a fľaši červeného dobrovoľne rozprávate. Občassi pritom spomeniete na prvú lásku, ktorá je kdesi ďaleko a dávno, tak veľmi,že až máte pocit, že ani nikdy nebola. Tento článok, ktorého každú vetu siautor musel krvopotne prežiť, je však dôkazom toho, že na prvé lásky ani tvrdíchlapi nezabúdajú.
Toto mala byť citovo podfarbená a vedome nostalgická spomienka na prvú lásku, ale spravil som si akúsi prisilnú kávu. Hádam niekedy inokedy.
