Podávame si ruky a týpek sa volá neviem ako. Aby ste mi nerozumeli zle, svoje meno mi povedal a ja som ho aj zopakoval, ale nebolo to nič civilizované ako napríklad Samuel, inak takto krásne meno. Zapamätal som si z neho r niekde uprostred a š na konci, čo ma neskutočne zvádza k tomu, aby som ho volal Utarpradéš, ale prečo by som si z neho mal uťahovať len preto, že si neviem zapamätať jeho meno. Budem ho radšej volať Farkaš, čo síce nie je ázijské meno, ale je to slovenské priezvisko, čiže ma nikto nemôže obviniť z toho, že si robím srandu.
Farkaš je z Francúzska, ale je to veľmi nepodarený vtip, lebo je čiernejší ako slovenská budúcnosť a navyše mi to hovorí po anglicky. Každý, kto vo Francúzsku bol vie, že tento národ ignorantských samodeklarovaných gurmánov je príliš zaneprázdnený nato, aby sa učil cudzie jazyky.
Na druhý deň ráno sa zobudím a Farkaš je preč, asi odhalil, že som ho odhalil a radšej sa spakoval, kým sa ho začnem pýtať nepríjemné otázky. Namiesto neho sa na mňa zo stoličky vyškiera Lionel Messi, čo plne korešponduje s mojim ukončeným snom, v ktorom som práve za hurónskeho revu vypredaného Nou Campu strelil v drese Barcy rozhodujúci gól Realu Madrid, Cristiano Ronaldo sa len s obdivom pozeral a po zápase si so mnou vymenil dres.
Lenže potom sa pozriem ešte raz a Lionel Messi na tej stoličke stále sedí, čo nedáva žiaden zmysel, lebo si nespomínam, že by som minulý večer pil absint. Pýtam sa ho, či nie je z Argentíny, on že hej a ako viem, lenže ja mu nemám chuť vysvetľovať univerzálnu pravdu spišského „kuknem, vidzim".
Ide z Nórska a smeruje do Prahy. Vraví mi, že máme dobrý futbal, nachvíľu v sebe cítim niečo ako hrdosť, ale potom si uvedomujem, že som zo Slovenska a ako správny Slovák mám byť spokojný, keď sú veci zlé a nie dobré. Aby som učinil zadosť tejto svojej čisto individuálnej črte vravím, že u nás je aj tak národným športom hokej. Zabíjam tým dve muchy jednou ranou, lebo o hokeji vie toho asi toľko ako my o pole, čiže sa rozhovor končí a zároveň si hoviem v sladkej vedomosti, že je to všetko úplne zlé, lebo v našom národnom športe sme úplne zlí. Aspoň momentálne.
Aj Lionel po pár dňoch odchádza, smeruje si to do tej svojej Prahy a ja ho upozorňujem na vreckárov a robím to z čistej škodoradosti, lebo keď už si nevybral Slovensko, nech si chalan nemyslí, že Česko je nejaké lepšie abo čo.
Večer prichádzajú traja Kanaďania, sú z Toronta a celí uveličení, lebo sa ešte len zo stanice prešli a už prisahajú, že sa sem musia presťahovať, keď už pre nič iné, tak kvôli ženám. Dozvedajú sa, že som zo Slovenska a začínajú o dobrom hokeji.
Mám pokušenie povedať im, že som v detstve asi dva mesiace fandil Torontu Maple Leafs, potom som zistil, že už dvadsať rokov nič nevyhrali, tak som im fandiť prestal a oni nič nevyhrali doteraz. Namiesto toho im hovorím, čo tam, bratia po hokeji, soccer is the name of the game, ideme na majstrovstvá, to je náš národný šport. Dokazujem im tým to, čo všetci vieme a síce, že o Slovensku nikto nič nevie a opäť raz efektívne ukončujem debatu, lebo nejaký Kanaďan okrem Slovenska nemá čo vedieť ani o futbale, hlavne ak ho volá soccer. Kam by sme sa takto dostali, keby hocijaký drevorubač vo flanelke poznal Pištu Rejdu a hocijaký Francúz bol čierny. Pišta Rejda bol mimochodom celé moje detstvo brankárom Vysokých Tatier a že teda vedel chytať. Väčšinou nervy, lebo Tatry celé moje detstvo za nič nestáli.
Kanaďanov mám na izbe doteraz, včera o šiestej večer odišli a vrátili sa o štvrtej ráno. Mali so sebou aj Američanku, ktorá býva vedľa a včera, keď som za ňou kráčal po schodoch a zbieral prádlo, ktoré strácala, ma obdarovala úsmevom, ktorý dokonale odhaľoval jej výstrih. Ich príchodom zobudený som si chvíľu popočúval šušťanie, ktoré s jedným z Kanaďanov plodila a potom som zaspal.
Ráno na mňa z vedľajšej postele mával Farkaš. Vraj bol dva dni v Zakopanom a je to tam fakt pekné, tak som mu povedal, že ja bývam na druhej strane tých istých hôr a tam je to fest ešte oveľa krajšie. Nech si nemyslí, že nejaké Poľsko je lepšie, abo čo.
A nevravte mi, že nie som Slovák. Abo čo.
Inak fonetický prepis vety „Musze tobie coś powiedzieć" do angličtiny vyzerá asi takto: „Musha toebieh tsoosch povyejiyich"
