Predo mnou rozkošný mladý párik držiaci sa za ruky, hodiaci sa k sebe, prejavujúci si náklonnosť a celkovo pôsobiaci harmonicky. Pozriem sa len tak mimochodom, čo to vlastne kupujú a vidím, že dievka má v ruke Tajomstvo pátra Pia a Karola Wojtylu a chalan Holistickú detektívnu kanceláriu Dirka Gentlyho, ktorej cteným autorom je Douglas Adams, človek tak celkovo si utŕhajúci zo všetkého, ale z náboženstva najmä. Teda pokiaľ žil. Už nežije a neviem, či to nebude nejaké znamenie, abo čo.
I sa tak popod fúz pri pohľade na tie knihy pousmejem, ach, tie paradoxy, poviem si, potom mi napadne dávam vám rok, maximálne dva, ale to len preto, že som deň predtým videl Pelíšky. Inak som človek prajný, takže si hneď o sekundu poviem no nie je toto vlastne nádherné a milé, vidíte, ľudia si dokážu rozumieť, dokážu preklenúť rozdiely a láska, ach, láska, tá dokáže úplne všetko.
Hej, od tohto bodu by som sa mohol odpichnúť, zase by som mohol napísať nejaký pekný článok o porozumení a tolerancii, také predsa píšem najradšej. Všetci sme ešte stále tak trochu vo sviatočnej nálade, to by bolo pekné a milé, ba dokonca žiaduce. Lenže.
Lenže na Facebooku sledujem Slovenskú Pospolitosť, nie preto, že by som k nim pociťoval čo i len štipku sympatií, ale preto, aby som mal prehľad, čo ich trápi a čo nás neminie. Boli Vianoce, tak ich svojim priaznivcom zaželali šťastné, veselé, tradičné a slovenské, bolo to od nich pekné a aj neškodné, ale to druhé len do momentu, keď sa tam nenahrnuli aj ich priaznivci. To by ste pozerali, koľkým z nich záležalo na tom, aby tie Vianoce boli najmä biele a aj to zdôrazňovali, biele Vianoce si prajeme, bratia a sestry, Slováci a Slovenky, k tomu Na stráž!, to tam tiež písali často. Hej, a v hlave sa im určite aspoň niektorým premietalo aj to, koľko snehu by si na tie svoje biele Vianoce priali, presne toľko, ako vysoko dokážeme vystrieť pravicu, bratia a sestry.
Láska a tolerancia a pekný článok o porozumení, hej.
A potom kráčam z Panta Rhei v Eurovei, prídem domov, v chodbe si vyzúvam topánky. Mal som ich predsa len obuté celý deň, takže z nôh sa šíri príslušná vôňa a mne len tak napadne verš. Krátky, naivný, o nohách a Slovenskej Pospolitosti.
O tolerancii
Zacítili nohy,
že mnohým smrdia mnohí.
