Rytmusovi mám zazlé mnoho vecí, okrem iného aj to, že popri svojom prínose pre hip hop nevybavil v Piešťanoch zástavku pre ICčko. Lebo to potom musím cestovať normálnymi vlakmi, čiže tým, čo sa za normálne vlaky považuje. Zdieľať to, čo sa považuje za normálnu úroveň dopravy. Alebo teda bežnú.
Aby som to skrátil, tu je zoznam vecí, ktoré môžete robiť vo večernom rýchliku do Bratislavy po tom, čo doňho v Piešťanoch nastúpite:
Môžete sa tlačiť. Najprv aby ste sa zmestili, potom aby ste postúpili dovnútra a nakoniec aby ste si miesto udržali.
Môžete dýchať alkoholické výpary stúpajúce z človeka, ktorého tvár je nalepená na vašej.
Môžete stúpať na nohy a mať na nich stúpané. Ospravedlňovať sa nemusíte.
Môžete občas pohnúť jednou rukou. Oboma naraz len zriedka.
Môžete hľadať miesto, kde by ste sa zachytili. Zbytočne, ale dav vás spoľahlivo podrží.
Zoznam vecí, ktoré robiť nemôžete:
Nemôžete si sadnúť, aj keď neviem, ako mi to mohlo vôbec napadnúť.
Nemôžete ani pohodlne stáť, lebo v uličke pri záchode sa vás práve nachádza presne osemnásť a to ešte nerátam tých štyroch, ktorí sedia v tej harmonikovej časti medzi vagónmi.
Nemôžete sa dostať na záchod, lebo aj v ňom stoja štyria ľudia. Vo vedľajšom vagóne nie je na záchode nikto, ale tam sa nedostanete. Prechodové dvere sú zamknuté, lebo by sa o ne nemohli opierať tí, ktorí pri nich sedia. Aj vonkajšie dvere toho vagóna sú zamknuté (pokazené?), nedajú sa otvoriť a otázka, čo by sa stalo, ak by sa niečo stalo tým nadobúda zaujímavé rozmery.
A tak ďalej.
Nemôžete vlastne nič, ale zase si ani nemusíte kupovať lístok, lebo sprievodca sa ku vám celkom určite nedostane. Nie, nič nemôžete, ale čo by ste vlastne chceli, cestujete predsa a to je vaša úloha, nič viac a nič menej.
Včera som sa naučil, že kapacita každého vozňa je nekonečná. V Piešťanoch to vyzeralo, že sa nezmestí nikto a nakoniec sme sa vpratali všetci. Jediný, kto sa nevošiel, bola dôstojnosť, takže tá s nami necestovala. Namiesto nej mám iné slovo, tiež sa začína na d a znie dobytčáky. Lebo presne ako v jednom z nich som sa cítil.
A potom sa, ako vravím, nič nezmení. Na železniciach sa nikdy nič nezmení.
