Pred pár rokmi som pracoval v jednom krásnom kostole ako sprievodca. Bola to zaujímavá doba. Spoznal som úžasných ľudí, ktorí oddane a úprimne verli v Boha. Žili podľa prikázaní a verili, že žijú tak dobre, ako dokážu. Obdivoval som ich, možno najmä preto, že ja som v sebe takýto vzťah k viere nikdy neobjavil.
Iste, katolíckej cirkvi by sa dalo vyčítať mnoho vecí. Osobne sa napríklad nedokážem stotožniť so zákazom predmanželského sexu, neakceptovaním kondómov (pričom sú účinným nástrojom proti šíreniu AIDS napríklad v Brazílii, pre cirkev veľmi podstatnej krajine) a s intoleranciou homosexuálov. Dookola by som mohol opakovať koľko krvi sa prelialo v mene náboženstva. Áno, stalo sa, ale ukážte mi štát (spoločnosť, iné náboženstvo), v ktorom to tak nebolo. Evolúcia, žiaľ, prebieha aj takýmto spôsobom a kárať niekoho za chyby minulosti nie je veľmi fér. Takže aj keď je to ako argument veľmi pohodlné, neberiem.
Čo mi však vadí, je akýsi monopol na pravdu. Monopol na morálku. Ako človeku, ktorý túto inštitúciu vníma zvonku, mi to ako jediné skutočne udiera do očí. Počuť to pri kázniach, počuť to v televíziach, často sa to vyskytuje aj v diskusiách ako argument, prečo veriť. Pretože viera je kľúčom k morálke. Bez viery je človek zlý.
Práve tu nastáva moment, v ktorom, obávam sa, sa ja a cirkev nikdy nedohodneme. Morálny kódex ňou stanovený je vec dobrá a ak je dodržiavaný, určite aj cnostná. Nie je však jediný. Myslím si, že existujú ľudia, ktorí pravidlá nepotrebujú mať napísané, na to, aby ich rešpektovali. Jednoducho na to, aby boli dobrými ľuďmi, nemusia veriť v Boha.Odpusťte, ale naozaj náboženstvo chápem skôr ako alegóriu, ktorá vysvetľuje istý životný princíp. Viera pre mňa nie je nutnosťou, pretože ľudský, dobrý a čestný dokážem byť aj bez nej. A bez viery nie som horší.
Prečítal som ešte kedysi v Nitre na intráku Bibliu a je to hodnotná kniha. Spoznal som v Spišskej Sobote úžasného pána farára, ktorý by mohol byť vzorom pre ľudí bez ohľadu na ich vyznanie. Nikdy som mu nepovedal, ako je to so mnou a náboženstvom. Mal som pocit, že by som mu ublížil. Teraz už hádam môžem. Ide v princípe o veľmi jedoduchú vec: Ak niekto nepotrebuje vieru v Boha, je to v poriadku. Ak áno, nič proti. Ak sa všetci budeme správať najlepšie, ako dokážeme, na vierovyznaní záležať nebude.
