Pamätáš sa...
...Filip, ako sme každé popoludnie hrávali futbal o PeťuKurcábovú? Už si nepamätám kto vyhral, ale aj tak jej to bolo jedno. Ako sme sas Julom a Michalom celú zimu lyžovali na Jakubkovej lúke za fľašu pálenkypre vlekárov? Mali sme svoju vlastnú lesnú cestu.
...Michal, ako sme trénovali karate a doma mali vylepenéplagáty kulturistov, ktorí boli našimi vzormi? Ako som bol hokejovým brankárom?Nemal som výstroj a bolelo to jak sviňa, ale neuhol som.
...Paľo, ako sme v lete stanovali pred bytovkou a boloto dobrodružstvo?
...Mišo, ako si mi hovoril, čo sa preberalo na náboženstve?
...Jano, ako sme spolu cestovali mestskou a pri Zdravínastúpil Jano Kladný? Ako sme si na terč nakreslili Jakubovu hlavu a strieľalidoňho zo vzduchovky, lebo začal chodiť so Zuzkou Ovšonkovou?
...Peťo, ako si odkopol loptu do lesa a povedal: „Zahájil som, ideme domov.“?
...pamätáte sa všetci, ako sme videli padať hviezdu a bežaliza ňou? Boli sme presvedčení, že nemohla padnúť ďalej ako na cintorín. Ako smehrávali futbal s Tiborom, tým, čo ho potom zavreli. Ako sme hrávali skrývačkypo celom Sibíri? Ako sme na bicykloch hrali policajtov a zlodejov? Ako smesa sánkovali na Kolónke? V pekárni mali vždy čerstvé rožky, ich vôňa sa šírilapo celom Smokovci a Tomáš Fiala sa na bicykli zrazil s medveďom, ktorýkráčal po chodníku. V Penzáku bolo kino za päť korún. Tatry hrávali futbalproti Toporcu a koktavý mäsiar Roman vždy vykrikoval, že Toporec horí. Keď bolopitý, nekoktal. V bránke bol Pišta Rejda, Nič nechytil, ale lepšiehobrankára sme nepoznali. Pretekári z Rallye Tatry bývali v hoteloch a mysme sa po škole obšmietali okolo nich, až kým nám nedali nálepky. Pamätáte sa,ako nám jeden dôchodca rozsekal loptu sekerou, lebo sme sa hrali tam, kde malibyť len mamičky s kočíkmi? Už dávno zomrel. Pamätáte sa?
Tatry boli iným miestom, ale možno si to len navrávam. Mysme ale určite boli iní a nikomu vtedy nebolo lepšie.
(A Marek, ty sa pamätáš, ako si hádam jedinýkrát zahrešil? Bolo to v siedmej triede a dohnala ťa k tomu Ivona Čonková.)
