Keď som mal dva roky, učila ma mama lyžovať. Často sompritom počúval sniežik, až kým somneskončil so zápalom stredného ucha. Trochu si pamätám lyžiarsku školu priamo v centreStarého Smokovca. Príves, v ktorom bola pokladňa, sa nakláňal zo strany nastranu, podľa toho, kde bol viac zaťažený. Svah potom zrušili a rozostavalikultúrny dom, ktorý ostal rozostavaný, až kým ho nezbúrali. Na voľnej plochebudú teraz apartmánové byty. Možno už aj sú, neviem.
Mama učila lyžovať aj na Hrebienku. Vozil som sa na vleku a spievalPetra Nagya. Pod stromček som dostal kazetuPeter, Vašo a Beáta deťom. Keď som sa nudil, staval som si v snehubunkre a bojoval za Rusov proti Nemcom. Kuka som v nedeľu ránopozeral v Skiklube u Franta a jedol pritom párky. Mama spomínala,ako sa na nefunkčnej zjazdovke jazdil Svetový pohár, pretekal Ingemar Stenmarka ona sa s ním stretla. Môj idol bol Marco Girardelli. Do Smokovcasme sa vracali na sánkach. Raz som jej vypadol a sedel uprostred dráhy, ažkým po mňa neprišla. Občas sme zašli do Grandu na jablkový pie. Najväčším hitomZimnej univerziády bol Final Countdown od Europe.
Potom učila na Štrbskom Plese a ja som chodil do FISuna hemendex. Oco chatárčil na Solisku. Po večeroch sme cez okno chaty hľadelina medveďa, ako sa hrabe v odpadkoch. V noci sme sa sami traja vozilina vleku. Pravidelne nás navštevovali bratia Pospíšilovci, majstri sveta v športe,ktorý sa tuším volal bicyklobal. Vždy sa hrozne opili a aj tak zlyžovalinaspäť na Pleso. Raz prišli aj hokejisti Dukly Trenčín, opili sa a zbili vtedyešte začínajúceho Eda Hartmana, lebo im prehral nejaký zápas. Záchod nebol,chodili sme k Vavrovi do Bivaku. S Mišom Kriššákom sme sa vybrali navrchol Soliska. Nedošli sme, ale stratiť sme sa stratili. Sedačka zastavovala vždypri silnejšom vetre a niekedy sme na nej mrzli aj hodinu. Keď bola víchrica,praskala celá chata a cez škáry fúkal sneh. A...
...a potom som nastúpil do prvej triedy. Možno aj o tomniekedy napíšem.
