Ale aj tak je taká blbá doba. Dokonca až zlá, chce sa mi povedať. Pohrobkovia klérofašistov, dojímavo sa snažiaci o zachovanie blahobytu a čistoty môjho národa, sú na koni. Ich magister a našťastie už nie stredoškolský učiteľ, ktorého mantrou je cigánska čvarga a vrcholom týždňa zatknutie, sa vyhrieva na výslní mediálnej popularity.
Vravím, zlá doba, lebo sa netreba tváriť, že pospolitosť emočne plochých násilníkov nám vyrieši cigánsky problém, potom odloží boxery, kanady poslušne vymení za lakovky, zapustí dlhé vlasy a zaradí sa do spoločnosti. Nie. Z osobnostného profilu deväťdesiatich deviatich percent jej členov vyplýva, že nenávisť je ich životným postojom. A preto, ak nedajbože dopustíme, aby vyriešili Rómov, nájdu si ďalší problém. Takíto ľudia vidia nepriateľov všade okolo seba a ich poslaním je s nimi bojovať. O prostriedkoch si ilúzie robiť netreba. Ani o tom, že by to zhodou nejakých okolností boli dobrí ľudia. Nie sú. Ani ja sa nestanem nefajčiarom, ak si dva dni nezapálim.
Zlá doba, lebo Dělnícka strana nie je iná, lebo Jobbik je v Európskom parlamente, lebo títo všetci, vospolok v tmavom oblečení, nakrátko ostrihaní a v šíkoch pochodujúci uniformovaní mladí ľudia zisťujú, že majú podporu. Mňa osobne to desí, tak ako ma desí akékoľvek množstvo uniformovaných pochodujúcich ľudí.
Je to zlo. Nie preto, že existuje, ale preto, že sa stáva relevantným problémom a témou. Preto, lebo sa snaží tváriť, že je vlastne dobrom, že je riešením. Zrazu má čo ponúknuť. Aj to ma desí.
Albert Camus kedysi povedal, že v tomto svete konfliktov, vo svete katov a obetí, je úlohou mysliacich ľudí nestáť na strane katov. Tí, čo sa tu snažia tvrdiť, že svojou prechádzkou po Michaľanoch robia nejakú službu národu alebo nedajbože spoločnosti, nie sú nič len kati. Vieme, kto je ich mentálnym otcom a vieme aj ako a prečo skončil. Takíto ľudia si nezaslúžia nielen obdiv alebo rešpekt, ale ani pochopenie.
Na tej blbej dobe je ale suverénne najblbšie to, že je blbá fakt celá. Keby šlo len o nejakých zopár nastrážistov, to by bolo ešte sveta žiť. Lenže ľudia akosi nemajú náladu, všimli ste si? Človek je znechutený a už sa mu ani nadávať nechce. Aj by neveril, že to všetko je pravda, aj ho stále presviedčajú. Hoci vlastne, čo by sme čakali, alebo teda aby som vás do toho neťahal, čo by som čakal ja.
Keď už sa totiž bavíme o tých katoch a obetiach, je pomerne jasné, kam by som osobne zaradil toho najmenšieho ale kedysi najväčšieho z nášho triumvirátu, aj toho najnárodnejšieho. A tretí, už len tým, že tým dvom vévodí, jasne ukazuje, na ktorú stranu patrí. Proste zlo.
Miške.
