Ján Figeľ a jeho postavenie
Na úvod zľahka. Ján Figeľ mal ťažký život. Pochádza z chudobnej rodiny z východného Slovenska a už od detstva musel svojim rodičom pomáhať. Popri tom všetkom dokázal získať vzdelanie a presadiť sa nielen na národnej ale aj medzinárodnej scéne. Titul si teda zaslúži.
Chyba veľká a jednoduchá. Zatiaľ čo je to vec naozaj obdivuhodná a sám o sebe som presvedčený, že by som nič podobné nedokázal, v kontexte získaného PhD. ide o úplne irelevantný argument tiež známy ako apel na ľútosť. Mám pravdu, lebo blízky rodinný príslušník trpí na nevyliečiteľnú chorobu znie jeho pôvodná verzia a hádam najlepšie ukazuje, že hoci nám ťažkého detstva môže byť ľúto, s oprávnenosťou diplomu nemá žiaden súvis. Napriek tomu sa používa bežne.
Celková argumentácia v prospech Jána Figeľa sa skladá z hromadenia drobných podporných tvrdení, jedným z nich je aj to, že je štvornásobným Doctorom honoris causa. Čo je, okrem toho, že ide o formu argumentu autoritou, opäť nepodstatné, lebo žiaden predchádzajúci titul neoprávňuje nikoho k získaniu titulu ďalšieho. Do rovnakej skupiny patrí, hoci dôležitá a tristostranová, pre študovanú oblasť nepodstatná kniha Kronika vyjednávača.
Vymenovávanie množstva podporných argumentov síce môže byť pôsobivé, v skutočnosti však ide iba o variáciu na argument ad populum a hrubé porušenie základnej logiky, ktoré sa najčastejšie ilustruje na príklade, že ani sedemnásť miliónov Nemcov sa predsa v roku 1933 mýliť nemohlo. Vo forme „šestnásť krajín sa predsa mýliť nemôže" sme ho mali na stole minulý rok a išlo o nezmysel takého rangu, ktorý by v slušne myslenej diskusii ani nemal zaznieť, lebo svojou kvalitou uráža oponenta. Šestnásť krajín sa mýliť môže rovnako ako sedemnásť miliónov Nemcov alebo štvornásobný držiteľ čestného doktorátu.
Okrem toho bola ďalším argumentom snaha o podloženie publikačnej činnosti. Je spoluatorom dvoch mongrafií a autorom 41 článkov v novinách, časopisoch a zborníkoch, čo je zaiste obdivuhodné, žiaľ, opäť v kontexte irelevantné. Požadovaná publikačná činnosť pri získaní PhD. má svoje presné kritériá a články v novinách a časopisoch, pokiaľ nejde prinajmenšom o časopisy odborné, ideálne však rovno karentované, medzi nimi nie je.
Špinavá kampaň
Argument špinavou kampaňou sa objaví vždy a pri akomkoľvek probléme. Obhajcovia aj teraz obvinili média (SME) z toho, že ide o účelovú kauzu, keďže sa podobným spôsobom nevenovali nikomu inému. Úplne ignorujú podobný problém ministra sociálnych vecí spred zhruba mesiaca a Igora Matoviča spred hádam dvoch. Dokonca sa dá povedať, že kto podobný problém nemal, ako keby nebol ani poslanec. Samotný argument je však dokonca taký častý, že má niekoľko variánt a pri obhajobe Jána Figeľa zaznela takmer každá.
Robia to tak všetci je tvrdenie, ktoré môže byť pravdivé, opäť však pokrivkáva. Hoci to totiž rovnako robia zrejme mnohí, neznamená to, že je to tak správne. Áno, je to smutné, ba až tragické a svedčí to napríklad o úrovni vysokého školstva, ako ospravedlnenie to však z argumentačného hľadiska neobstojí. Pokladám to za natoľko zjavné, že ani nejdem uvádzať analógie o zlodejoch. Iste, byť Ján Figeľ, cítil by som sa ublížene, ak by z tých všetkých vybrali práve mňa, ani to však nič nemení na podstate, že došlo ku pochybeniu.
Zákon porušený nebol je ďalší argument, ktorý je síce nespochybniteľný, ale už len pre jeho obsah by pri ňom mal spozornieť každý, kto sa s ním stretne. Hovorí totiž, že v situácii, kedy dochádzajú lepšie argumenty, je dotyčný odkázaný na frázu, ktorá hovorí, že niečo zrejme v poriadku nie je, ale nie dosť na to, aby bol dotyčný stíhaný. Osobne navyše vždy spozorniem aj pri akomkoľvek odvolaní sa na ŠtB alebo stalinistické metódy, keďže je predzvesťou toho, že za týmto bombastickým tvrdením bude stáť niečo nepodložené vôbec alebo len veľmi slabo. Máme navyše do činenia s reductio ad Hitlerum, chybným tvrdením, že rovnako by postupoval Hitler (Stalin, ŠtB) a postup je preto nesprávny. Používa sa bežne a zaznelo aj v tejto diskusii.
Hlboko ľudským argumentom je aj dotyčný je len obyčajný človek. Iste, každý robí chyby, pridelený titul však nie je príkladom chyby náhodnej, Na jeho získanie bolo potrebné vyvinúť úsilie a trvalo istý čas, navyše úplne ignoruje dva aspekty: na politikov sú kladené vyššie morálne nároky a dotyčný politik sa do tejto situácie dostal vďaka tomu, že politikom je. Obyčajnému človeku, za ktorého máme politika považovať, by sa nič podobné nestalo, nakoľko by jednoducho nikdy nemal tú možnosť.
Je to inak dobrý človek je tiež jedna z foriem. Dotknutý je inak dobrý, cnostný a vzorný občan, to len teraz spravil niečo, čo nie je úplne v poriadku a náhodou sa na to prišlo. Tento argument je pokrokový v tom, že konečne pripúšťa pochybenie, ale to je všetko, inak je z logického hľadiska neplatný - aj taký Carlo Ponzi bol totiž inak skvelý kuchár a ľudí o peniaze okradol len mimochodom.
Slovenský argument
Slamený muž je argumentačná taktika, pri ktorej sa namiesto pôvodného problému vytvorí problém zástupný a oponent následne zaútočí naň bez toho, aby pôvodný problém vyriešil. Nechýba v žiadnej (ne)správnej diskusii a nechýba ani tu v podobe kým riešime Figeľa, Fico ukradol dôchodky a nikto si to nevšimol. Omyl. Všimol si to každý, koho to zaujímalo, ale momentálna situácia je taká, že sa s tým nič robiť nedá. Určite je však chybné tvrdiť, že médiá o tom neinformovali a ešte chybnejšie tvrdiť, že tak robili preto, lebo boli zaneprázdnené Figeľovou (vyfabrikovanou) kauzou. Ani jedno nie je pravda.
Na záver špecifická kategória, číro slovenský argument závisťou. Niekto bližšie neurčený, ale niekto z nás (ba možno my všetci) Jánovi Figeľovi závidíme, lebo sme Slováci. Narážame však na logický rozpor, keďže nás zároveň presviedčajú, že to ako Ján Figeľ robia všetci a teda by teoreticky nemal kto čo a komu závidieť. Že ide o argument vtipný, vie každý, komu pripadajú absurdné hip hopové texty v duchu závidíš mi, lebo nemáš to, čo ja.
Za každých okolností však platí jediné. Čo bude ďalej s Jánom Figeľom mi je ako nečlenovi, nevoličovi a nesympatizantovi jedno, KDH ho môže pre mňa - za mňa pokojne doobhajovať aj mimo parlament, bol som však zarazený kvalitou argumentov, ktoré zazneli. Hoci, ako vravím, mnohí sme kedysi obhajovali diplomovku.
