„Každé ráno sa státisíce pracujúcich električkami, autobusmi aj metrom s radosťou a úsmevom na tvári ponáhľajú do práce, aby svojim snažením prispeli k rozvoju nášho socialistického zriadenia." Presne takto znela a dajme tomu, že by to za istých okolností mohlo byť v poriadku, nebyť toho, že sa písal rok 1991. Učebnica bola z roku 1969.
Neviem, či som tej vete veril, ale státisíce pracujúcich som si v električkách predstavoval a bolo mi ľúto, že sa musia tlačiť. Deti totiž berú ako skutočnosť skoro všetko, čo sa im povie. Niekedy aj žiaľ. Bol by to len vtipný príbeh o relikte z doby minulej, nebyť toho, že práve v takomto manipulovaní, a to je jedno či s prítomnosťou alebo minulosťou, tkvie to skutočné nebezpečenstvo.
Viete, čo tam po nejakej vláde. Jedného dňa odíde, možno nie hneď teraz, ale raz určite a potom to nejako dáme do poriadku. Lenže, a na to máme z vlastnej minulosti žiarivý príklad, oveľa väčšie ako nejaké ekonomické škody, sú tie napáchané v hlavách.
Rozčuľujeme sa nad tým, že dnešná mládež nič nevie o povstaní ani o revolúcii, ale neviem, čomu sa čudujeme, keď jej o nich v škole nikto nič nepovie. Nie sú osnovy, ak aj sú, sú pomiešané a keby aj pomiešané neboli, nie sú knihy. Lebo, a to je dôvod taký smutný, až je smiešny, radšej neskoro ale poriadne, povie minister, neuvedomujúc si, že je tam nato, aby boli poriadne a načas. A potom aj tak dodá ideologický patok.
Lenže to už odbočujem od problému, ktorý je väčší ako všetky tendre a zmluvy dokopy. Žiaci nemajú informácie, oni NEVEDIA a nevedomosť, len tak mimochodom, zjednodušuje kadejaké krivenie histórie a rozprávania o dovolenke na Malte. Čo je, tiež len mimochodom, pre každého politika vysnívaný stav, lebo nie je nič príjemnejšie ako viesť nevedomú masu.
Aby to však bolo úplné, treba povedať, že je len jedna vec, po ktorej akýkoľvek politik túži viac a tou je ideovo vyškolená zomknutá masa (zároveň nevedomých) ľudí. Viete, nebol by to problém, ak by celé školstvo fungovalo inak. Alebo stačí povedať fungovalo? Ak by boli žiaci vedení ku kritickému vyhodnocovaniu informácií namiesto memorovania. A ak by, keď už, memorovali objektívne informácie namiesto síce lepšie skrytých ale ideovo aj tak celkom jasne vlajkovo-vatrovitých učebníc dejepisu.
Mám totiž pocit, že jedným z cieľov už aj tak dosť tragickej strany zo Žiliny, ktorá má v súčasnosti monopol na vzdelanie, je nie vzdelanie ako také, ale indoktrinácia v duchu svojho vlastného videnia sveta. TOTO je problém. A že to robia na deťoch, ktoré, tak ako ja kedysi, prijímajú, čo sa im povie, je podľa môjho názoru opovrhnutiahodné. TO sú tie najväčšie škody. V hlave.
Dlho ma to už trápi. S láskou totiž spomínam na asi päť učebníc, ktoré sme bežne naraz používali na nemeckom dejepise na gympli a na diskusie. Aspoň nás naučili myslieť.
