Keď sme so žiadosťou o reakciu oslovili jedného z predstaviteľov klubu, vysvetlil nám, že si uvedomuje dôležitosť dlhodobej koncepcie pri práci.
Som zástancom koncepcie, že obyvateľom Slovenska treba dávať celkom jasne najavo, že na nich nezáleží, nič nezmenia a tým ich uviesť do stavu absolútnej pasivity. Mylne som predpokladal, že už konečne absolútne pasívni sú, ako sa však ukázalo, opak je pravdou. Poučili sme sa zo svojich chýb a nabudúce na súpera vykorčuľujeme s lepšou taktikou. Začína sa totiž vždy od nula-nula a do všetkého ideme ako tím. Zároveň by som rád zdôraznil, že my nekradneme a inde sa kradne aj viac.
Ako ďalej podotkol, vyplatenie odškodného zakladá precedens, ktorý je prospešný pre všetkých obyvateľov:
Predstavte si napríklad, že máte doma čerstvý peceň chleba, ale dali by ste si k nemu aj tresku a pivo. Stačí vybrať sa do obchodu, kde ste čerstvý chlieb kúpili a povedať, že vy ste nikdy žiaden čerstvý chlieb nechceli, bol Vám len nanútený, aby ste lepšie vyzerali pred návštevou zo západnej Európy. Predavačka Vám je následne povinná preplatiť sumu chleba, pridať pivo, tresku, hotel a sľúbiť, že kedykoľvek budete mať ďalšiu návštevu, chlieb Vám poskytne takmer zadarmo.
Predstaviteľ klubu si aj povzdychol, je to predsa len človek: Viete, taký sme my Slováci národ. Stále sa len sťažujeme. Ale aspoň máme štadión.
Nešťastný výraz v tvári vzápätí vystriedal Široký úsmev. Keď sme sa spýtali na dôvod, spokojne odpovedal: Hlavne, že je to už všetko zaplatené.
