
Darmo sanakláňajú, nevykročia...

Zdá sa,že chýba už len krôčik...

Jednaaspoň prsty rozovrie na pozdrav...

Druhá,cudnejšia, v brečtanovom rúchu, sa aspoň usmeje...

„Bože, ako sme zostarli...“

„Nikdy sa neprejdeme ako ľudia tamtok rybníku... počula si tých dvoch mladých, že tamto pri záhradkách kvitnúkrásne ruže?“



