Darmo sanakláňajú, nevykročia...
Zdá sa,že chýba už len krôčik...
Jednaaspoň prsty rozovrie na pozdrav...
Druhá,cudnejšia, v brečtanovom rúchu, sa aspoň usmeje...
„Bože, ako sme zostarli...“
„Nikdy sa neprejdeme ako ľudia tamtok rybníku... počula si tých dvoch mladých, že tamto pri záhradkách kvitnúkrásne ruže?“






