reklama

Pod Molpír za Jankom „von Somolon“

V Smoleniciach som bol naposledy pred necelým pol rokom, v uplakanom chladnom dni na hranici novembra a decembra. Boli sme sa tu rozlúčiť s maminým najstarším bratom Jankom. Vrátil som sa sem v uplynulý piatok s bratom Palom. Bol krásny slnečný deň, z romantických dôvodov sme v Trnave sadli na vlak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Cestazo železničnej stanice do dediny má krásnych sprievodcov – Havraniu skalu,Havranicu, z diaľky spoza hrebeňa vykúkajú Záruby. Kedysi sme zo staniceautomaticky zabočili ku kameňolomu a po hrebeni, v lete čiv zime, prešli až na Záruby. Tam som sa postavil na kamennú kótua tešil sa, že som najvyšší v Malých Karpatoch. Vo vápenci bol (malby tam ešte byť) vmurovaný kúsok tatranskej žuly s nápisom. Zabudol som,čo tam stálo, niečo o horolezcoch. V plechovej schránke na „hríbiku“bola aj kniha návštev a ceruzka. Dvojramenný kríž, ktorý má zablúdenémuzahraničnému turistovi napovedať, že je na Slovensku, tam vtedy nikomunechýbal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

ZoZárub, ak sme nepokračovali cez Ostrý Kameň k Bukovskej priehrade, smezliezali svahom k Jahodníku. Najhorší úsek bol ten s nakotúľanými balvanmiv Čertovom žľabe. Kedysi, pred 40-50 rokmi, možno skôr, si tu nejaký chlapzlomil nohu a istý čas sa tu trápil bez pomoci. Keď sa vyliečil, postaviltu z kameňov chajdu. Hovorili sme jej Ráfikova chata alebo Bungalov. Ničmurované – dve miestnôstky z balvanov, napadaných do strmej rokliny, nanich položené plechy zo smolných sudov, pod strechou jeden celý na dažďovúvodu, ohrada z kameňov a bránka z konárov. Aj tu bola zavedená knihanávštev a krásny kolegiálny zvyk – pri odchode po použití piecky doplniťspálené suché raždie. Boli to 70. roky, už tam po Bungalove, kde som na jednomz troch otesaných brvien čoby postelí neraz prespal i v zime, nietani pamiatky. Škoda, fotoaparát býval v rukách mládeže zriedkavosťou, výnimočnýbol aj vydarený záber. Nemám fotku Ráfikovej chaty (chaty v úvodzovkách).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čertovžľab ústi pri križovatke turistických chodníčkov. Žltá značka viedla na Jahodník,a hoci som sa raz v noci po nej vydal, prišiel som po dlhšom čase (ajhodinky boli zriedkavosťou, a na trampe dokonca hanbou, znakom greenhorna)až k zámku.

Aj mojiujcovia v 60. rokoch často trávili víkendy na Jahodníku, ktorý somodmalička poznal pod menom Škarbák. Ujco Janko si tu v neďalekej dedine našieldokonca aj frajerku, neskôr sa tu usadil a spôsobil, že tu a naokolí máme dnes s Palom osem bratrancov a sesterníc,a samozrejme ich jednu mamu, našu ujčinú.

Keďnebolo na vlak, vybrali sa chalani z Trnavy na Škarbák, Dobrú Vodu aleboKatarínku aj dvaja na jedinom dedkovom čiernom bicykli s rúroua jednou dekou. Na tejto fotke má Janko už moderný Favorit, aj keď nie„barana“ ako jeho brat Ferko:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

A jas Palom v piatok pešo zo stanice, po pravici s tromi vyvýšeninamina hrebeni. Nezmestili sa naraz do objektívu, štyri snímky som dal dohromady dojednej panorámy až doma v počítači:

Obrázok blogu

A totoje výrez z prvého záberu zľava, s lepšie viditeľným Smolenickým zámkom, aninie sto rokov sa vyvaľujúcim na mieste stredovekého hradu:

Obrázok blogu

Fotogenickýz každej strany. Múry sivej veže vľavo sú pôvodné, bašta patrila k stredovekémuhradu. S Palom ideme ale ďalej po hlavnej, k cintorínu (kto si chceobzrieť zámok zbližša i zvnútra, odporúčam článok Veroniky Bahnovej – Dobrýduch Smolenického zámku a Smolenický zámok od Petry Gordíkovej):

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Jankovhrob na miestnom cintoríne vyzerá skoro rovnako ako pred šiestimi mesiacmi.Teraz, bez červených očí a hojivom čase sa dá lepšie obzrieť po okolí.Vtedy dvaja zhovorčiví hrobári spomínali, že Janko bude ležať hneď pri grófoch.Skutočne. Blízko neho je plot, oddeľujúci miesto odpočinku tunajších pánov,Pálffyovcov. A všade živý, rozkvitnutý lastovičník, milujúci tieň starých,vlhkých múrov:

Obrázok blogu

V stredemúru je rodinná hrobka Pálffyovcov:

Obrázok blogu

Nadzamknutou mrežou tróni rodový erb:

Obrázok blogu

Alehrobky, v minulosti vykradnuté, sú prázdne, iba vmurované tabuľky svedčiao jej obyvateľoch minulých storočí:

Obrázok blogu

Prerušenýmželezným plotom sa dá vojsť ku kaplnke. Pred ňou vidno ťažké (ani som nemuselprobovať) veko krypty, do ktorej sme nazreli vyššie:

Obrázok blogu

Nápisnad vchodom kaplnky so zvonicou prezrádza, že ju dal vybudovať pred 112 rokmipre večný odpočinok svoj a svojich príbuzných Jozef Pálffy ab (von) Erdöd:

Obrázok blogu

V roku1905 v okolí kaplnky pribudli štyri sochy mníchov, privezené z rozpadajúcehosa kostola pri kláštore na Katarínke. Na ich zvetraných chrbtoch sú ešte kovovépríchytky, ktorými boli pripevnené k sakrálnej stavbe. Podľa hrdzavýchtyčiek na temene kamenných hláv usudzujem, že ich kedysi zdobili svätožiare.Veľmi sa na seba podobajú, ale predstavujú zrejme zakladateľa rádu, Františkaz Assisi, asi aj Bonaventúru a ďalších dvoch glorifikovaných menšíchbratov františkánskeho rádu:

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Podobnékúsance od zuba času nesú aj dve kamenné lavičky, slúžiace voľakedy naodpočinok živým:

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Slnkobolo ešte vysoko. S ujcom Jankom sme si povedali, čo sme nestihli pred polrokom na trnavskej neurológii, kde prehral zápas s embóliou,a znova sme sa s ním rozlúčili. Za vzdialenejším plotom cintorínastarší párik stúpal do mierneho svahu a Palovi napadlo mrknúť sa na neďalekýMolpír (kto nevie, o čo ide, tu je link; zaujímavý je aj dva roky starý článok o pseudoarcheológoch a inej škodnej). Nakoľko som s Palom dbal na mamine dávne rady nesadať si na studený kameň,rozhodli sme sa polebediť si niekde v krčme, kde by sme si kúpili ajnejaké tekutiny na výstup. Naposledy som bol na skýtskom hradisku z čiasbabylonského zajatia Židov ako školák okolo roku 1972, práve tu prebiehalivykopávky.

Krčmamusela byť nablízku. Ešte pred chvíľou tu kopali nejaký kanál pri múriku dvajaľudkovia, a teraz sú v nej ukryté len krompáče a lopaty. Dobresme tipovali, sedeli neďaleko pri futbalovom ihrisku v reštaurácii. Aj mysme si dali namiesto obeda pivo, dve alebo štyri (skrátka párny počet).Prihovoril sa nám tu jeden pán, a tému sme čoskoro zvrtli na zámok nadnami. Robil tu na zámku aj on kedysi, ako štukatér. Dávno. Teraz má už 80rokov. Vravel, že najkrajšie kúsky v starej bašte vyrobili väzniz Bratislavy. Keď hovoril, že v Trnave postavil sídliskoPrednádražie, Zátvor, atď., zbystrili sme. To isté nám hovoril aj náš nebohýotec. Vysvitlo, že robili spolu – tatko ako skladník, on ako murár. Kúpili smesi plechovkové pivo, otcov kolega nám odporučil prejsť znovu cintorínoma hore, ako sme už videli dvoch dôchodcov. Na cintoríne som si zvečnilešte priečelie kostola:

Obrázok blogu

Trasuodporúčam každému, keďže som ju absolvoval aj ja, bez straty vedomia, s 30kilami živej nadváhy plus 2 plné plechovky. Nepredierali sme sa zarastenými nádvoriami,iba obišli tých 12hektárov s poodkrytou históriou dávneho, možno ajtritisíc rokov starého sídliska, ktorého život sa zastavil šípmis bronzovými strelkami, možno požiarom. Nazad do dediny nás chodník viedolpopri priepasti, kde nebolo treba stavať obranný val. Tento pohľad do údolia sapýtal do foťáka sám:

Obrázok blogu

A eštejeden pohľad na zámok z iného uhla, pri schádzaní z Molpíru:

Obrázok blogu

V dedinesom si spomenul na túto starú rytinu Smoleníc od Samuela Mikovínyho (1686-1750):

Obrázok blogu

Je nanej zobrazený pôvodný gotický hrad z 15. storočia, múrmi zo 16. storočiachránené mestečko Somolon, kostol postavený v 17. storočí Pálffyovcami.V popredí stojí stĺp. V dedine, oproti výpadovke pri bývalejpôrodnici stojí veľmi podobný, okrúhly (Mikovínyho stĺp sa zdá byť, aspoň prizákladni, štvorhranný, možno chybne spracovaným náčrtkom, tieňovaním...). Domáci mu hovoria„planýr“, teda pranier, stĺp hanby, kde sa verejne vymeriavali telesné tresty.Aj literatúra spomína barokový stĺp z 18. storočia. Myslím, že ideo ten istý, čo stojí kúsok za zastávkou, kde sme večer čakali na autobusdomov:

Obrázok blogu
Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu