Neznámy kostol v Trnave a klarisky

Stáročia prezývajú Trnavu Malým Rímom. Už v stredoveku medzi jej hradbami stálo päť kostolov, neskôr na miestach niektorých vyrástli iné, a pribudli ďalšie. Myslím si, že Parva Roma jej nehovorili študenti Trnavskej univerzity (1635-1777), ktorí sem prichádzali zo všetkých kútov Uhorska, len kvôli panoráme s mnohými kostolnými vežami, ale aj preto, že mesto sa po nasťahovaní arcibiskupstva (s občasným pôsobením v Bratislave) a kapituly z Ostrihomu (1543-1820) stalo centrom náboženského života krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Študovalitu aj budúci kňazi, ale hlavne sa tu už v stredoveku usadilo niekoľko mníšskychrádov, v čom bola Trnava tiež unikátom. Katolík v Trnave si nanedeľné ráno nemusí nastavovať budík, aby neprespal (doma) omšu. Môže si vybraťv historickom centre Jezuitský kostol, Malý, Františkánsky, Univerzitný,Hrubý, Paulínsky, Uršulínsky, alebo v priľahlých štvrtiach kostol naTulipáne, na Kopánke. Na Prednádraží eštenestojí, no asi pred ôsmimi rokmi bol už prezentovaný jeho odvážny model:

Obrázok blogu
Obrázok blogu


PriKalvárii zasa nestojí Kostol sv. Fabiánaa Sebastiána, ktorý silne poškodil náhodný výbuch munície na korbe ruskéhonákladiaka na konci 2. svetovej, a pre miestny národný výbor bolojednoduchšie dať ho zbúrať ako opraviť. Skoro dvesto rokov pre problémyv statike (poškodená klenba) nejestvuje Kostol sv. Michala archanjelav blízkosti Dómu sv. Mikuláša. Jeden kostol, ktorému pred dvoma-tromarokmi rekonštruovali jeho vysokánsku barokovú strechu veže, som si nechal na konieczoznamu. Volá sa Kostol Panny Márie Nanebovzatej a drvivá väčšina ľudí hopozná iba zvonku, aj to len z jeho severnej strany.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Ja sommal to šťastie ocitnúť sa v jeho útrobách asi v roku 1976, keď smenamiesto hodiny estetiky s profesorom Jánom Schultzom šli prenášať spozaoltára do inej miestnosti štósy starých, zaprášených kníh. Druhýkrát to bolopred pár dňami, v rámci exkurzie usporiadanej pre účastníkov medzinárodnejkonferencie Trnava a počiatkystredovekých miest. Dvojdňového seminára sa mohla zúčastniť aj verejnosť,takže tak som sa tam nachométol, smiernym pocitom ľudového liečiteľa medzi lekármi s diplomami. V kostole,do ktorého sa vchádza labyrintom (aspoň pre mňa) chodieb Západoslovenskéhomúzea, kedysi kláštora klarisiek, bolo vidno nedávne záchranné zásahypamiatkarov. Vlastne, až tu, v šere rozpadnutých drevených oltárov, skrinkyna monštranciu, pri obitých stenách, freskách a sochách, bez ilúzie mramorovýchstĺpov a podstavcov, s olúpanou polychrómiou anjelských perutí, bez žiariacichkryštálových lustrov, si očitý svedok uvedomí, že nie všetko je zlato, čo sablyští.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu


Ktoa kedy dal postaviť tento kostol, kto boli klarisky, kedy a prečozačal ich kostol s priľahlým kláštorom v juhozápadnom kúte mestskýchhradieb chátrať? Klbko odpovedí začnime rozmotávať v talianskom Assisi,kde sa asi koncom roka 1181 narodil Ján (neskôr prijal meno František), synobchodníka Petra Bernardoneho. Rovnako ako o tri storočia neskôr zakladateľSpoločnosti Ježišovej (1540), aj František bol v mladosti dobrodruhom,bažiacim po vojnovej sláve. Podobne aj on mal v ťažkej chorobe videnia(asi od roku 1205), ktoré od základov zmenili jeho bezstarostný život synaboháča (nedávno som čítal biografickú knižku o šľachticovi Ignácovi zozámku Loyola, z ktorej je očividné, že životopis sv. Františkaz Assisi bol pre zakladateľa jezuitov veľmi inšpirujúci). František najprvvykonal púť do Ríma. „Tam ho však čakaloobrovské sklamanie z bohatstva cirkvi a chudoby ľudí,“ citujemz wikipédie.Rozhodol sa pre absolútnu chudobu, bosý a v šatách žobráka pomáhať biednyma malomocným. V roku 1209 (asi 28-ročný) spísal pre seba a svojichprvých žiakov veľmi prísne pravidlá, ktoré mu v Ríme až na druhýkrát odobrilpápež Inocent III. (1198-1216). Vzniknú františkáni – Rehoľa menších bratov.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

O triroky neskôr sa proti vôli svojich rodičov, Ortolane a FavorinoviSciffovcom, ku skupinke františkánov, žijúcich v kostolíku v lese zamestom, pridá aj s priateľkou ich najstaršia, 18-ročná Klára, tiež z Assisiako František. Ten ich po prijímacom obrade (do ktorého patrilo aj ostrihanievlasov) umiestňuje do kláštora k benediktínkam v neďalekej Bastii.Spôsob Františkovo zbožného a asketického života a jeho žiakov chcú čoskoroprijať aj ďalšie dievčatá, medzi nimi i mladšia Klárina sestra Agnes. Biskupv Assisi ženskej časti novoutvárajúcej sa františkánskej rehole dáva doužívania kostol zasvätený Damiánovi s priľahlým domom. V roku 1215 saasi 21-ročná Klára stáva v novom kláštore predstavenou spoločenstva „chudobnýchuzavretých dám sv. Damiána“ (v roku 1226 František zomiera, nie mučeníckousmrťou, ako si želal, ale na podlomené zdravie z vyčerpaniaa asketického spôsobu života). Františkánky - damiánky sa po smrti svojejpredstavenej, ktorej v tom istom roku (1253) stihol pápež Inocent IV. (1243-1254)odobriť ňou inovované Františkove regule rádu, začali nazývať klariskami.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Pre násje však dôležité (a skoro neuveriteľné), že už počas jej života, v roku1239 sú členky tohto nového rádu už usadené aj v Trnave, o čom svedčílistina pápeža Gregora IX. (1227-1241). V roku 1240 im uhorský panovník BeloIV. (1235-1270) udeľuje dôchodky z dediny Boleráz, v roku 1247 im darujeaj majetok Boleráz, čo predstavovalo veľkú oblasť medzi Dolnou Krupou,Smolenicami, Bukovou, Prievalmi a Bolerázom. V roku 1251, teda dvaroky pred smrťou Kláry, trnavské damiánky berie pápež pod svoju ochranu. V roku1255 pápež Alexander IV. (1254-1261), ktorý tohoto roku vyhlásil Kláru zasvätú, vyzýva kráľa Bela IV., aby trnavským damiankám pomohol pri zabezpečovaníich potrieb. Konečne v roku 1263 pápež Urban IV. (1261-1264) zjednocuje názovrádu na Rád svätej Kláry. Prečo toľko všímavosti o žobravý františkánsky rádz talianskeho Assisi zo strany uhorských (aj českých) panovníkov? Odpoveďsa možno skrýva v nasledujúcich informáciách.

Františekv roku 1218 stál aj pri založení tretieho rádu - tzv. terciárov, ktorýzdružoval tých, ktorých nadchol jeho spôsob odovzdania sa Bohu, ale nedokázalisa vzdať svojho spoločenského postavenia a majetkov (hoci veľa z nehoporozdávali chudobným). Členkou tohto rádu bola pravdepodobne aj sestra BelaIV., Alžbeta (*1207- 1231), vydatá za grófaĽudovíta do durínskeho Wartburgu. Jej spovedníkom bol tiež františkán -  Konrád z Marburgu (v roku 1235 jupápež Gregor IX. vyhlásil za svätú).

Obrázok blogu

Z arpádovskéhokráľovského rodu pochádzala aj Konštancia (*1181-1240), dcéra uhorskéhoa chorvátskeho kráľa Bela III. (1172-1196) a jeho manželky Anežky deChâtillon. Na sklonku 12. storočia dostala ako súčasť vena od otca aj Trnavu.V roku 1198 sa stala druhou manželkou českého kráľa Přemysla Otakara I. (1198–1230)a splodila mu 9 detí, najmladšou bola Anežka (neskoršia sv. Anežka Česká).Z česko-uhorského manželstva profitovala aj Trnava, ktorou viedla dôležitáobchodná cesta medzi týmito kráľovstvami. Konštancia dala slobodu nemeckýmhosťom, ktorí sa tu chceli usadiť. Po manželovej smrti (1230) sa pustila dozakladateľskej činnosti, františkánskemu špitálu venovala kostol v Poříčí,v roku 1233 jej zásluhou vznikol v Tišnove na Morave kláštor cisterciánok.Starí českí kronikári zapísali, že vybudovala Trnavu. Pravdepodobne mysleli opravuopevnenia, budované Gejzom II. v polovici 12. storočia, ale možno tupomáhala založiť kostol a kláštor klarisiek. Časovo to sedí (medzi1230-1239), nebije sa to ani s údajom, že niekedy po roku 1235 odKonštancie odkúpil Trnavu jej synovec Belo IV. (rozhodne pred 14. septembrom1238, kedy Trnave udelil zvláštne kráľovské privilégiá ako druhému mestu v Uhorsku,po Stoličnom Belehrade). Keď sa pozriem do životopisu posledného dieťaťakráľovnej Konštancie, Anežky, nadobúdam priam istotu, že klarisky si vybralimiesto v Trnave vďaka aspoň jednej z nich. Anežka(*1211-1282) bola odmalička vychovávaná medzi cisterciánkami. Jej kráľovskýmrodičom nevyšlo niekoľko plánov s jej zasnúbením s mocnármivtedajšieho sveta, poslednú ponuku na sobáš odmietla sama. Na vnučku Bela III.mala vplyv aj jej o 4 roky staršia sesternica, vyššie spomínaná AlžbetaDurínska. Spoločne s bratom Václavom (*1205 - 1253), budúcim českýmkráľom, založila v Prahe špitál sv. Františka (1232), v roku 1234vstúpila do nového kláštora klarisiek (!), v ktorom sa stala matkoupredstavenou. So zakladateľkou františkánok z Assisi, s našou známouKlárou, si vymieňala korešpondenciu – zachovali sa 4 Klárine listy, prvýz roku 1235 (Anežku vyhlásil za svätú až pápež Ján Pavol II., v novembri1989). A približne v rovnakom čase, možno o rôčik neskôr, sa staviapre klarisky jednoloďový kostolík s priľahlou budovou kláštorav Trnave, v prvom meste na území dnešného Slovenska. Nedávny archeologickýprieskum týchto objektov poodkryl trochu viac, ako sa dočítame v archíve.Jednoloďový kostol bol zo začiatku kratší o zadnú, chórovú časť, najskôrs rovným stropom, dnešné polygonálne presbytérium malo štvorcovú základňu.V blízkosti kostola stála p

Obrázok blogu

odlhovastá, skoro 30 m dlhá stavba kláštora.Ešte v stredoveku prišlo k viacerým zmenám kostola, dobudované boliďalšie obytné krídla, čím vzniklo vnútorné nádvorie so stĺporadím, teda akýsi rajskýdvor s obežným ambitom, so studňou, iste aj záhonmi kvetín. Podľa pôdorysu topodobne vyzerá aj v kláštore pri Františkánskom kostole, žiaľ, nikdy somto nevidel na vlastné oči. Za vzor trnavským františkánom a klariskám bolazrejme architektúra ich bratov a sestier v Assisi,   ibaže namiesto kameňa boli používanédostupnejšie tehly.

Prísnepravidlá Rádu sv. Kláry nedovoľovali týmto františkánkam komunikovaťs vonkajším svetom. Svetské kontakty im zabezpečovali františkáni. Hoci satíto v Trnave spomínajú až v roku 1299 (v súvislosti sporus ostrihomskou kapitulou), do Trnavy museli prísť ak nie preddamiánkami-klariskami a rokom 1239, tak aspoň súčasne s nimi. Usadilisa asi v strede západných hradieb, v opustenom opátstve, patriaci predtým možnobenediktínom. Ich ženské náprotivky sú spomínané aj v roku 1292, keď imjobagión Bratislavského hradu Michal odkazuje v testamente časť zeme Zavar,o štyri roky ich pápež Bonifác VIII. (1294-1303) oslobodzuje od plateniadaní. Trochu zmätku vnáša správa z nasledujúceho roku, konkrétne zmienka oKláštore sv. Alžbety v Trnave, ktorý dostal tretinu zeme Močolany. O akýkláštor ide, je nejasné, buď sídlili spoločne s klariskami v rozrastajúcomsa kláštore, alebo sídlili neďaleko, pri Kostole sv. Heleny, kde sav špitáli starali o chorých.

Obrázok blogu

PriKostole sv. Heleny sa ešte pristavím. Kdesi som zachytil informáciu, že tentokostolík bol zo začiatku zasvätený sv. Krížu. Krucifix hral veľkú úlohu aj privíziách či halucináciách v lete 1205 u do modlitieb pohrúženéhoFrantiška, ktorému v skryte lesa prikázal hlas z kríža opraviťchátrajúci kostolík atď. Takže je veľmi pravdepodobné, že trnavský Malýkostolík, neskôr zasvätený matke cisára Konštantína Veľkého, Helene, postavilipri južných hradbách, v blízkosti svojich sestier damiánok, františkáni,a iba neskôr sa presťahovali do menej frekventovanej časti mesta, doopusteného opátstva. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že jednouz hlavných úloh františkánov bolo starať sa o chorých, malomocných,a skutočne, súčasne s kostolíkom, ktorý mnohí poznajú aj pod názvomŠpitálsky, vyrástla pár krokov (15m) od neho aj dvojpodlažná budova, takmer rovnakýchrozmerov (!) ako prvé krídlo kláštora klarisiek, 9 x 32 metrov. Mohla byťkláštorom a zároveň aj izolačkou pre chorých, čomu slúžili aj novšie budovyvybudované po zániku tejto budovy v týchto priestoroch po ďalšie storočiaako mestský špitál, chudobinec.

Osudtrnavských klarisiek sa napĺňal. Po dotazníku od kráľovského komisárav roku 1770, ktorý vyplaší obyvateľky kláštora a žiadajú radu odfrantiškánskeho provinciála, nasleduje už počas samostatnej vlády syna MárieTerézie (1741-1780) Jozefa II. (1765-1790) ďalší dotazník, v roku 1781, odarcibiskupa a ordinára. 12. januára 1782 vyšlo nariadenie Jozefa II. o zrušeníkláštorov, 18. apríla v kláštore klarisiek kráľovská komisia na čele spodžupanom Michalom Anibrom vyhlásila príkaz na opustenie kláštora, bezmožnosti odvolania. Presne o 5 mesiacov, po zhabaní hnuteľnéhoi nehnuteľného majetku rádu, 18. septembra 1782 trnavské klarisky opúšťajúkláštor. S tým, s čím prišli pred takmer 550 rokmi – s prázdnymirukami, ibaže tentoraz v civilných šatách. Odchádza 34 sestier, 10laických sestier a 3 novicky. Niektoré z nich vstúpili do iných rádov, iné savrátili do civilu. Budova bola upravená na vojenskú nemocnicu, na tieto účelyslúžila až do roku 1945. Od roku 1956 slúžia priestory kláštora ako múzeum,dodnes v ňom sídli Západoslovenské múzeum v Trnave.

Obrázok blogu

 

Zdroje:Klára Mészárosová, Jaroslava Žuffová, Milan Kazimír, Michal Votava, Wikipédia, http://www.assisionline.com/assisi_sanct_damian.html(foto kláštora sv. Damiána v Assisi)...

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu