Tak takútoudalosť nemôžem prepásť. Predo mnou mohol niečo podobné vidieť len môj pradedoz maminej strany, keby práve nebojoval na italskom fronte. V tom čase,pravdepodobne v lete 1916 – ako v okolitých obciach, šla dolu z farskéhoHrubého kostola asi polovica zvonov z vyhľadávanej zliatiny medi a cínu,zmiešaných asi v pomere 4:1, na preliate na kanóny. Bývali to smutné chvílepre obyvateľov všetkých miest a obcí. Otec celý život opatroval fotku z jehorodnej Štítnej, z druhej svetovej, na ktorej bol vidno smútočný sprievodvyzdobených konských záprahov a vozov, za plaču žien naložených rekvirovanýmizvonmi, pozbieraných po okolitých dedinách pre potreby zbrojárov.
Mojipredkovia mohli vidieť scénu stúpania či klesania zvonu mimo vežu farskéhokostola v Trnave aj v roku 1874 - dvojtonovú Barboru, ktorej poškodenievyriešila Fischerova zvonolejárska dielňa v rámci vtedajších možností –roztavením a naliatím do novej formy. Najmenší z trojice, sotvatonový Štefan, si však svoju pôvodnú fazónu z roku 1569 zachoval, no vytlčenástena srdcom z ocele hrozila prasknutím. Škoda, že v časoch Fischeranedokázali analyzovať presné chemické zloženie zvonoviny, z ktorej kedysiuliali Barboru, prasklinu mohli vypilovať a vyvariť, nie ju celú preliaťdo nového šatu, s novými nápismi a reliéfnymi obrazmi, ornamentmia chronogramom.
Zvonzasvätený Štefanovi, mučeníkovi z 1. storočia, nie kráľovi z roku1000, som do tejto stredy poznal len z opisu v článku Zvon SvätýMikuláš v Trnave. Maroš Mačuha v ňom spomína nápis, obkolesujúci jeho hornú časť:
O REX : GLORIE : ??? : VENI : CUM: PACE +
To plus znázorňuje krížik,oddeľujúci koniec a začiatok kruhového nápisu, ktorý poznáme aj zo starýchpečatných typárií alebo aj mincí. Tromi otáznikmi sú nahradené tri nečitateľnépísmená, možno meno zvonolejára, tipuje sa v článku. Z tohto zdroja viemaj o kanonickej vizitácii, ktorú v trnavskej farnosti vykonalv roku 1823 kardinál a ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay(1819-1831). Ten narátal a popísal v tejto veži päť zvonov,v severnej, na ktorej už finišuje rekonštrukcia kopuly, dva menšie,umieračiky.
Na a ja sa koncom marcanáhodou dozviem, že tieto zvony môžem čoskoro vidieť zblízka na vlastné oči,bez škriabania sa na vežu, na ktorú by ma aj tak nepustili. Prešiel však apríla nič. O ničom nevedel ani pri kostole denno-denne na kolenách kľačiaciŠtefan. A to bolo čudné, veď s horolezcami z Oravy, ktorí mu v 50-metrovejvýške na severnej veži lozia nad hlavou ako pavúky, chodí pravidelne na obed doneďalekej reštaurácie na Jeruzalemskej. Ani tí by nič nevedeli, čo sa chystá najužnej?
Začiatkom mája som sa bez hanbyšiel spýtať na faru (na jej chodbe stále šantia dvaja nezbedníci), kde som bolnaposledy pred 27 rokmi, kvôli sobášu a o pol roka aj krstu. Pánkaplán Rastislav Nemec mi sľúbil poslať e-mail. Poslal. Termín sňatia zvonov upresnilna nadchádzajúci týždeň. Srdce zaplesalo.
V sobotu pred týždňomveľkého očakávania som sa vliekol domov z Lumenu (niektorí už vedia, ženejde o krčmu), a zo zvyku obdivujem obnažené tehly na Hrubom kostole.Záchranné práce na kostole sa začali vlastne už v roku 2004 odstránenímomietky na niektorých častiach obvodového a podperného muriva, za účelomprirodzeného sušenia mokrých stien.
Pod ich žalostný stav sapodpísali moderné technológie, protiplesňové a protivlhkostné nátery 20.storočia. Znovu sme chceli byť múdrejší ako stredovekí remeselníci soznalosťami o cirkulácii vzduchu, dýchaní stien... Ako tak čumím do tehál,vypálených kedysi neďaleko odtiaľto, kde dnes stojí sídlisko Družba, všimol somsi, že za mrežami vo výklenku južného portálu niekto pracoval na rebríku. Podľavedra som myslel, že upratovačka. Ale v sobotu v podvečer?
„Teda, tí čo stavali tento kostol, vedeli, prečo tu urobili aj tiepodstavce na vedrá,“ prihovorím sa neznámemu reštaurátorovi. Po milimetriodkrýval niekoľko sto rokov starú maľbu okolo portálu. Ešte nebolo vidno, čiide o ornamenty alebo nejakú biblickú scénu, ale zrejme nás Hrubý kostol v dohľadnomčase opäť prekvapí niečím staronovým. Reč prišla aj na zvony. Získal som cennúa presnú informáciu – v stredu jedenásteho o jedenástej!A vraj idú na opravu do Holandska všetky tri, aj najväčší zvon, zasvätenýpatrónovi kostola, Mikulášovi (podrobnejší opis zvonu, s priemerom takmer 1,6 m v jeho najširšejčasti a tuším s hmotnosťou 4 tony, vo vyššie spomínanom článkuMaroša Mačuhu).
Pre istotu som sa vybral kukostolu už v pondelok. Pri ňom stála dodávka či mikrobus s pražskouŠPZ, skupinka podozrivých ľudí s veľkou filmovacou kamerou sa vybrala dokostola, odkiaľ vedú schody do veží. Rozoznal som v nej môjho dva dnistarého známeho reštaurátora, z internetového klipu o guliach nastreche dómu mi bola povedomá aj tunajšia historička, podľa zvláštne omotanéhoručníka okolo hlavy. Jeden z dvoch-troch ďalších ľudí musel byť majsterzvonolejár Petr Rudolf Manoušek, pokračovateľ rodinného remesla s vyšestoročnou tradíciou. V roku 2006 spolupracoval s holandskou firmouz Astenu pri odliatí najväčšieho zvonu (34 ton) na svete, na ostroveHonšu. U Holanďanov má prenajaté aj potrebné priestory (problémy po povodniv roku 2002 v domácich zbraslavských dielňach pretrvávajú),v ktorých sa budú reparovať aj naše, z Trnavy. Už je to stopercentné,jedno z najvyšších gotických okien na veži je do strán vybúrané, na streduje pripravená aj plošina.
Konečne streda! Vyspatý somnebol, do noci som trénoval na fungl novom akciovom fotoparáte, ktorý nesmiezlyhať. Ani ja. Už o 10. hodine som vyštartoval z domu, žena mi naordinovalaasi namiesto antabusu aj 5-ročnú dcérku, ako vždy, pre istotu a pre posilneniesamokontroly, ak by som stretol dávneho kamaráta a nešli to spoločne osláviť.Len čo som vyšiel z domu, už aj som skúšal nový foťák s 10-násobnýmoptickým zoomom. Na streche severnej veže práve dotĺkol jeden klampiar-spidermana asi sa chystal na desiatu, alebo sledovať kolegov z českej firmy,ako si poradia so zvonmi.
No, ešte mám rezervy vo foteníoslepujúcej zrkadlovej plochy. Plagát na oceľovej koze bol jednoznačný – už sato blíži. Vysvetľovalo to aj prerušenie prác na vedľajšej veži, popri ktorej bolo chvíľu po mesiacoch znovusprístupnený prechod pre chodcov,a naopak, ten s plagátom bol zasa uzavretý. Prepravka s medenýmplechom zostala pre istotu na lane asi 40 metrov nad zemou. Neviem,či si dal prestávku aj žobrák Štefan, alebo sa len premiestnil k novému, dočasnémuprechodu. Zvony ho nezaujímali.
Je presne 11 hodín. Väčšia časťMikulášskeho námestia je uzavretá páskou, dezorientovaným pomáhajú dvajamestskí policajti, oči náhodných i plánovaných divákov sa upierajústriedavo hore do vybúraného okna, na vrčiaci autožeriav, teleskopickyvysúvajúci dohora jeden diel za druhým, na novinárov, fotografova kameramanov, hľadajúcich tú najsprávnejšiu pozíciu alebo človekas informáciami. Tým bol teraz určite Petr Rudolf Manoušek,
ktorý sa už o chvíľu objavilna provizórnom balkóne na veži, aby vypomáhal viazačovi:
Pre predstavu, v akej výškesa manipulovalo (odhadujem asi 40m):
Jedným očkom som občas muselfľochnúť aj po Sáre, vrtiacej sa pod súsoším sv. Jozefa, či ju niekto neukradolaj s mojou kabelou:
Medzitým sa už prvý zo zvonovspúšťa dolu. Je načase si o zvonoch povedať viac. Terajší typický tvarmajú len od 12. storočia, dovtedy sa vyrábali v tvare súdka, väčšinou ibavytepané z plechu. Nemali silný hlas, ale benediktínom medzimúrmi kláštora to na zvolávanie k modlitbe stačilo. Východná cirkevpoužívala kovovú dosku a kladivko, po dobytí Carihradu Turkmi aj to bolozakázané. Ich ženy by pri vyzváňaní nemohli rodiť, a na zvolávaniek modlitbám mali vlastné, ľudské hlasy. Cisár Karol Veľký (800-814)zakázal svätenie zvonov, no pápež Ján XIII. (965-972) bol iného názoru, od jehočias začali zvony pri vysväcovaní dostávať aj mená. Ako inak, prvý, v roku968, dostal meno Ján. Asi v tomto čase sa z kláštorov začínajúsťahovať do kostolov. V našich krajoch najväčší rozmach umiestňovaniazvonov v kostoloch zaznamenalo práve 16. storočie, v ktorom bolivyrobené aj tri zvony farského kostola.
Tak tomuto sa povie viera.V popruhy, i žeriavnika.
Pan Manoušek bol neuveriteľnerýchlo dolu a už aj asistoval, či lepšie povedané viedol práces odopnutím zvonu a jeho uložením na transportný podstavecv tvare gréckeho kríža. Boli len dva, iba včera sa rozhodlo, že najväčšízvon Mikuláš predsa len ešte nepotrebuje opravu.
Konečne aj laik ako ja môžezistiť, že na zem zostúpil ako prvý už raz pretavený zvon Barbora. Využime tútonie každodennú, dokonca ani nie každostoročnú príležitosť a pozrime siniektoré detaily z dielne Vilhelma Fischera:
Tak toto je spomínaný chronogram,objavujúci sa už v 15. storočí, ale v čase preliatia Barbory stálepopulárny. Ak zrátame číselnú hodnotu písmen, dostaneme rok preliatia zvonu.Podobné chronogramy s nápadne väčšími písmenami I, V, X, L, C, D, M nájdemeaj na fasádach domov, tu v blízkosti napríklad hneď na priečelí farskéhoúradu.
A tu je chronogramv tympanone nad oknami farského úradu:
Zloženie menšieho zvonu som sinahral vo formáte avi, ak by ten šot chcela kúpiť nejaká komerčná televízia...,ale vopred musím sklamať, zvon na nikoho nespadol. A tu je Štefan, menovecneďaleko kľačiaceho Štefana v uličke, v plnej paráde, bez ozdôb, akovyzeral od svojho narodenia v roku 1569:
Aj sme sa tu zasmiali.Prizerajúca sa rómska rodina sa s fotoaparátom v mobile tiežpriblížila za bezpečnostnú pásku, ohraničujúcu zakázanú oblasť, ku zvonom, alenakoľko nemali od usporiadateľov visačky, policajti ich šikovali za pásku.Najstarší z nich si uľavil: „Čo sabojíte, že ich ukradneme?“ Veru, to by bolo terno.
Pred naložením do kamiónu bolotreba do týchto špeciálnych paliet vypilovať fixujúce zárezy.
A ešte niekoľko záberov na pamiatkunevšednej udalosti. Do stredu sa postavil správca kostola a dekan farnostiImrich Polák. Farnosť bude renovácia zvonov stáť asi dva milióny korún.A ide sa nakladať, šup za pásku!
Najprv ťažšie zranená Barbora, zaňou aj Štefan:
Rameno žeriava sa ešteniekoľkokrát muselo načiahnuť do horného okna. Bolo treba zložiť oceľové závesyzvonov a rozpílenú konštrukciu:
Nešťastná oceľová konštrukcia.Namontovali ju sem v roku 1946 namiesto starej, drevenej. Aby dlhšievydržala. Opäť novodobý omyl. Niet nad vysušené tvrdé drevo, na výrobu zvonovejstolice je najlepšie dubové. Kovová konštrukcia príliš rezonuje, a keď jeosadená v obvodovom murive, narúša ho. Drevená, ak je chránená preddažďom, si ani nevyžaduje zvláštnu povrchovú úpravu ako korodujúca oceľ, aniochranu proti hmyzu, termitom, ktoré sa zvoniciam vyhýbajú ako čert krížu.Zvonicu treba zabezpečiť proti návšteve holubov s ich agresívnym trusom.Majster Manoušek bol nemilo prekvapený. Zvony boli zaklapkané aj farbou, ktorámala chrániť povrch závesov a stolice.
Kým sa budú v Holandskuvenovať oprave zvonov, rovnaká firma zatiaľ priamo vo veži vyrobí novú, drevenústolicu. Zvony by sa mali vrátiť opravené, s novým, hlasným zvukom domestských septembrových slávností.
A ešte jedno prekvapenie.Nedávno sa našiel na fare umieračik, aj s pôvodnou drevenou hlavou. Aj tensi zobral so sebou pan Manoušek. Ktovie, keď prejde renováciou, či sa nezistí,že patrí do inventárneho zoznamu Alexandra Rudnaya. Aha, stihol som hocvaknúť:
Než som si uvedomil, čo to je, užbol v mikrobuse. Jeden z chlapíkov, ktorý zabezpečoval organizáciutohto podujatia, zrejme z občianskeho združenia Trnavské dominanty, mihovoril, že si pamätá ako chlapec na zvonenie umieračika v Hrubom kostole.Neďaleko v uličke, kde žil Mikuláš Schneider-Trnavský, vraj býval zvonár,pán Kužela, ak som si dobre zapamätal meno, a jeho syn chodil s týmtopánom z Kapitulskej ulice do triedy. Takže niekedy mal tú česť si sospolužiakom, keď niekto umrel, zaťahať za povraz. To bolo radosti.
Ľudia sa rozišli, novináriutekali opreteky písať (vyhral Palo Machovič z Pravdy, s časom 03:22PM SEČ), začalo pršať. Rozpílenú konštrukciu naložili na korbu nákladiaka, alemňa jahôdka na torte ešte len čakala. Vedľa mňa sa pred dažďom pod strechoustarého domu, kde voľakedy býval môj učiteľ Stano Holub, skrýval starý páns francúzskou barlou. Nevyzeral síce na osem krížikov, ale keď tak sozáujmom pozoroval to nakladanie starého železa, neviem prečo som sa ho spýtal,či nie je náhodou univerzitný profesor Jozef Šimončič. Bol! Prial som si, abylialo aspoň do večera. Za tú polhodinu prudkého dažďa sme stihli prebrať všetkyhistorické pamiatky, kam oko dovidelo, i tie, po ktorých už niet anipamiatky. Spolu sme šli potom pomedzi drobné kvapky Haulíkovou ulicou ažk Jednote, on pokračoval Paulínskou.
Doma som si nedočkavo pozeralfotky i avi-nahrávku. Čítal som si českú wikipédiu o zvonoch,zvonolejárstve, dynastii Manouškovcov, Machovičov čerstvý článok, aj horespomínaný článok o trnavských zvonoch od Maroša Mačuhu s tromiotáznikmi v nápise na zvone sv. Štefana:
O REX : GLORIE : ??? : VENI : CUM: PACE +
Nespomínal bližšie, kto, kdea za akých podmienok študoval tento nápis. Ale píše doslova: Ako delidlo je použitý johanitský kríž.Nápis obsahuje tri málo zreteľné písmená, ktoré by mohli byť skratkou menazvonolejára. Pozriem, či nemám na záberoch páve túto časť, kto by mohol byťten slávny kráľ, ktorého prosíme, aby prišiel a priniesol mier. Asi nienejaký potulný zvonolejár. Mám:
Vidím v strede medzidvojbodkami zreteľné XPE a automaticky, poznačený mnohoročným vtĺkanímruštiny do hlavy, si ho prečítam ako ChRE – jasné, Kristus, po grécky. Pre skúšku správnosti som si dal celúvetu O REX : GLORIE : XPE : VENI : CUM : PACE do google. Skúste aj vy.V Poľsku, Fínsku, Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, hocikde nájdete množstvozvonov, i platidiel, sem tam báseň, s touto vetou a jej modifikáciami.Pozoruhodné je, že na jeden vyobrazený zvons totožným nápisom, údajne z roku 1340, sa ten náš veľmi ponáša. Tiežako ten náš nie je datovaný. Viac možno napovie rozbor chemického zloženiazvonoviny, ktoré pred opravou čaká oba naše zvony. Porovnanie s inými,spoľahlivo časovo určenými, možno pomôže identifikovať aj výrobcu.Predpokladám, že v cirkevných archívoch sa dva najstaršie trnavské zvony evidujúod poslednej veľkej prestavby veží, ku ktorej prišlo po požiari r. 1566 či1567. Zvony však mohli byť uliate pri dávnej zásadnej prestavbe kostola,začatej okolo roku 1380. A je vôbec Štefan Štefanom? Nebol predúdajným rokom vzniku 1569 asi dvesto rokov predtým zasvätený Kristovi? Na zvoneo Štefanovi niet ani zmienky, o Kristovi áno.
