„Už ste našli nejaký poklad?“

Takéto a podobné otázky sa na čosi cez tucet študentov Trnavskej univerzity sypú spoza provizórneho plota od okoloidúcich. Budúci archeológovia už vyše mesiaca systematicky odkrývajú zeminu tesne od južnej steny svätyne Dómu sv. Mikuláša v Trnave, vrstvičku za vrstvičkou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)
Obrázok blogu

Nie, poklady z drahýchkovov nehľadajú. Napokon, pred vyše pol rokom sa jeden našiel neďaleko, naJeruzalemskej ulici, a verejnosť ani médiá z nevšedného objavu nepadlina zadok. Vyše sto plieškov z kvalitného striebra s nenáročnoubavorskou razbou, medzi nimi nejaké viedenské fenigy, pochoval do dnešných čiaspožiar domu, v ktorom ho pod dlážkou ukrýval jeho majiteľ. K požiarui smrti boháča (prípadne namiesto zubatej zaúčinkovala skleróza) mohloprísť do roku 1310, v ktorom sa voľky-nevoľky musel vzdať nárokov na toto mestoMatúš Čák Trenčiansky, ale mohlo ísť aj o ničivý požiar mesta v roku1325, ktorý veľmi poškodil aj tunajší farský kostol. Ten súčasný, Dóm sv.Mikuláša, začal na jeho mieste rásť počas panovania uhorského a neskôr ajpoľského kráľa Ľudovíta Veľkého (+1382). Či nová, gotická stavba, dokončenáv časoch cisára Žigmunda Luxemburského (+1437), nadobro zhltla základypôvodnej románskej baziliky, môže ukázať aj tento výskum, ktorý sa právev týchto dňoch presúva na druhú, severnú stranu kostola. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Poďte tam dolu urobiťporiadky, pri synagóge lietajú papiere popísané židovským písmom!“

Obrázok blogu

Aj s takoutopožiadavkou sa na prekvapených študentov už obrátili okoloidúci, prichádzajúciod domu s čerstvo rozobranou strechou na rohu Kapitulskej a Haulíkovejulice, susediaci s asi rok opravovanou synagógou ortodoxnej židovskejobce. Iný zasa káral dievčinu, ktorá si za kostolom skrátila cestu po trávniku,že stúpa po starom židovskom cintoríne. Čudné, odkiaľ to zobral. V týchtopriestoroch boli síce pochovávaní obyvatelia Scembotu (ako je Trnava nazvanáv listine z roku 1211) už pred tisíc rokmi, a hoci aj v nepomernejmenšine tu, na križovatke dvoch dôležitých obchodných (pôvodne istepredovšetkým vojenských) ciest, oddávna žili aj Židia, tí však svoj cintorínmali až za mestskými hradbami, pravdepodobne za Lovčickou bránou.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Táto bránav južných hradbách, ktorou pri kláštore klarisiek (dnes múzeum) vychádzalipútnici, obchodníci alebo vojaci smerom na Ostrihom, bola po vyhnaní Židovz mesta v roku 1536 zamurovaná. Vraj preto, aby sa už nikdynevrátili. Toto zdôvodnenie vzniklo zrejme neskôr, keď sa ukázalo, že na jejzamurovanie, iste z obranných dôvodov (vstupov do mesta bolo až šesť),boli použité aj náhrobné kamene z opusteného židovského cintorína. Nový sizriadili až po svojom návrate do mesta (Tolerančný patent Jozefa II.z roku 1783) v neďalekom Kamennom Mlyne (článok ).

„Čo nedáte mŕtvym pokoj?“

Ajtieto výčitky sú autentické, stačí si chvíľu posedieť oproti plotu na lavičkepri kľačiacom Štefanovi, sporiaceho v žltej polystyrénovej škatuli predsebou päťdesiathalierniky. Návštevu rád využije na kratučkú fajčiarskuprestávku. No, podľa toho, akú návštevu. Mňa napríklad, len čo mu dám zo tricigarety, už aj ženie preč, aby som mu ako konkurencia nekazil kšefty. Mal bysom ísť aspoň k holičovi.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

„Fíha, objavili ste hroby?“ Tátočastá otázka prax(c)ujúcich študentov tak neirituje. Ani tá, aké sú tie kostistaré, len nech nepadajú často. O hroboch sa vie odjakživa, aj keď účastníciposledného pohrebu na tomto cintoríne vymreli ešte niekedy za cisár-pána JozefaII. (+1790). Hrubý kostol, ako sa dómu hovorí, vlastne jeho skoršia verziaspred 14. storočia, bol na najvyššom mieste dávnej osady Sobota (Scembot,Zumbothal...) prvou sakrálnou stavbou. Konkurovať mu, ale aj o zo dvestoročia v starobylosti ho predbehnúť, môže len románska Kaplnka sv. Juraja,ktorá bola možno postavená ako rotunda zasvätená tomu istému mučeníkovineďaleko Nitrianskej Blatnice už po roku 833. Do začiatku 17. storočia stálaiba pár metrov od severnej steny predĺženej svätyne dómu. Zbúrali ju kvôli výstavbesakristie dómu, ktorá v dvoch etapách vyrástla na jej mieste (1626), respektívedo nej novostavba zasahovala (v tom prípade by sa mohla nájsť časť jejzákladov). Tu musím spomenúť, že v názore na polohu zaniknutej románskejrotundy, ako aj na dodatočnú výstavbu svätyne dómu, nie sú historici jednotní.Jej polohou približne na mieste tejto prístavby (na obr.)

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

si je, na rozdielod svojich mladých kolegov, skalopevne istý Hadrián Radváni (viem to na základejeho článkov). Celkom sa s ním v tomto stotožňujem, ale nie preto, žeje to môj obľúbený historik a jeden z dvoch hlavných zdrojovinformácií z dejín Trnavy.

Prítomnosťrotundy v blízkosti dodatočne prestavovanej apsidy na veľkú svätyňu (predpokladám,že ju budovali v čase prestavby trojvežového priečelia na dvojvežové, tedaod roku 1562 do požiaru 1567) sa dá tušiť na prvom komplexnom zobrazení Trnavyz druhej polovice 16. storočia. V názore na túto vedutu, naprieklatinskému nápisu, že ide o Trnavu,ľudovo Dyrnu v Hornom Uhorsku, mesto a biskupstvo, sa takmer všetcizhodujú v jednom – že ide o omyl jej autora. Podobizeň vraj patrí inémumestu a Joris Hoefnagel si pred jej zhotovením poplietol svoje náčrtky apoznámky. Osobne som to počul aj z úst môjho druhého obľúbeného (a to byboli zatiaľ všetci) autora článkov k histórii Trnavy – Jozefa Šimončiča. Tútovedutu, plnú rozporov s predstavami historikov a možno i s históriou,a ktorú som už spomínal v článku Pozvanie na tretiu vežu Hrubého kostola, budem musieť nabudúce predstaviť v samostatnom článku a prebraťv ňom pokiaľ možno všetky „za“ a „proti“. V prípade tejto veduty somproti väčšine, teda za to, že zobrazuje vtedajšiu Trnavu. Ak sa mýlim,padá aj moja teória o prestavbe apsidy na veľkú svätyňu v 16.storočí. Vyštudovaní historici sú presvedčení, že ju začali stavať súčasne sozákladmi trojlodia kostola už v roku 1380, respektíve skôr, asiv polovici 14. storočia.

Obrázok blogu

Podkostolom sú krypty, do ktorých sa prestalo pochovávať pred rokom 1763, kedyboli ich vchody zamurované. Zaujímavé je, že medzi náhrobnými kameňmi tupochovaných cirkevných hodnostárov, zdobiacimi steny farského kostola, súi dva stredoveké epitafy žien. Na jednom z nich z roku 1386 jemeno Kataríny Miczdianisovej, na o 13 rokov staršom je meno KunigundyEberhardi-ovej, teda z Eberhardu, čo možno poukazuje na grófsky pôvod pánov Juraa Pezinka.

Krypty a ichvchody sú aj mimo troch lodí kostola. Až do roku 1618 sa pochovávalo podspomínanou zaniknutou Kaplnkou sv. Juraja. Možno už o pár dní študentiobjavia pod stenou sakristie jej kryptu a v nej pozostatky oltárnikova mecenášov kaplnky - Benedikta Czahela (+1572), Andreja Mindsentiho (+1577),Juraja Konyafalviho (+1580), Jána Berečkaya (+1581), Blažeja Joó (+1605), MichalaKapornaya (+1605), pochované pod vchodom do krypty, a ďalších...

Obrázok blogu
Obrázok blogu

V roku1717 bola zriadená krypta pod samostatnou Kaplnkou sv. Kríža, na mieste ktorejdnes stojí mariánska kaplnka, vybudovaná počas moru v rokoch 1739 až 1741.Hneď po jej dokončení sem bol slávnostne prenesený známy divotvorný obraz PannyMárie Trnavskej. Do kaplnky sa vchádza z kostola, ale nový

Obrázok blogu

vchod do kryptypod ňou bol vybudovaný zvonku, na jej západnej strane . Jedna z jej dvochchodieb vedie pod trávnikom a asfaltom hlboko do Jeruzalemskej ulice.

Kryptabola aj na opačnej strane dómu, kde už výskum pomaly končí, ale bližšie k východnýmhradbám. Vlastne po nej prejde každý, kto ide vydláždeným chodníkom bránouv zrekonštruovaných hradbách na Družbu alebo nazad. Polohu i pôdorys dávnozaniknutého gotického kostolíka s kryptou, do ktorej pochovávali rodinnýchpríslušníkov jeho zakladateľa Pavla Holého z Hradnej, dnes naznačujúčervené dlažobné kocky, uložené medzi všednými, sivými.

Obrázok blogu

A taktokostolík zobrazili umelci pred polovicou a na konci 18. storočia, kedy užjeho fasáda nadobudla klasicistickú podobu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

PavolHolý, Slovák pochádzajúci z Trenčianskej stolice, si po pol tisícročízaslúži pár slov navyše. Už v roku 1477 patril medzi trnavskýchobchodníkov. 10. apríla 1488 ho kráľ Matej I. povýšil do zemianskeho stavu audelil mu erb – kohúta vykračujúceho si po otiepke zbožia. Na okolí mesta Holý získalaj veľké latifundiá – v dnešnom Opoji, Bielom Kostole, Zelenči. Nevedno,za akú zásluhu sa mu dostalo tejto cti a výhod, ktorými kráľ obyčajne odmeňovalsvojich udatných vojakov, domýšľam sa, že plné klasy v erbe symbolizujúobilie, ktoré Holý ako úspešný obchodník mohol nezištne poskytnúť hladujúcemuobyvateľstvu alebo kráľovmu vojsku. V rovnakom roku (1488) totiž MatejKorvín po požiari mesta oslobodzuje Trnavčanov na šesť rokov od platenia daní. V roku1498 mestský kapitán (predtým tridsiatnik) P. Holý dal postaviť takmer v tieniDómu sv. Mikuláša, kde omše slúžili nemeckí kazatelia, malý kostolík preSlovákov, zrejme na utíšenie dlhoročných národnostných nepokojov medzi Nemcamia Slovákmi, vyhrocujúcich sa najmä pri voľbách farárov alebo členov mestskejrady i starostu (národnostný trojboj, ktorý musel opäť riešiť kráľovský dvor,vypukol až po invázii maďarských utečencov po obsadení Ostrihomu Turkami – 1543,no už v roku 1532 sem do bezpečia prichádzajú prví členovia kapituly).Kostolík bol zasvätený Michalovi archanjelovi. Predtým tu pravdepodobne stála kostnica– karner.

V roku1509 sa ani Trnava nevyhla strašnej morovej nákaze, postupujúcej z Čiechdo Uhorska. Na druhý rok Pavol Holý odstupuje z úradu, 1. mája 1512 českypísaným listom (týmto jazykom komunikovali v tých časoch s tunajšouradnicou často aj králi i cerkevní hodnostári) oznamuje radnici, žev prípade vymretia jeho rodu odkazuje celý svoj majetok tomuto mestu.Zomrel po roku 1525 ajeho majetok zdedil najstarší syn Martin. V roku 1531 rod Holýchv Trnave vymiera, myslím, že jeden z diskutujúcich pod mojím článkomo Jánovi Sambucovi spomenul, že padol v boji proti Turkom.

Dokrypty pod kostolíkom sú v ďalších rokoch pochovávaní aj jeho správcovia.Z histórie poznáme slovenského kazateľa Jána Terpalíka, ktorý v tomtokostolíku pôsobil po pamätnej morovej epidémii v rokoch 1710 až 1711, kýmodišiel pôsobiť na faru do blízkych Hrnčiaroviec, odkiaľ uprostred roka 1713prichádza práve do ohniska cholery v Smoleniciach. V roku 1791 bolkostolík zatvorený pre zistené chyby v statike. V roku 1813 mestskárada dostáva od Kráľovskej komory konečne súhlas na jeho zbúranie. Materiálz búračky je použitý v nasledujúcich rokoch na spevňovanie múrov susednéhoHrubého kostola.

Obrázok blogu

Iba v aprílitohto roku prišlo k nevšednému objavu, ktorý následne publikovala v tunajšíchNovinkách z radnice pracovníčka Krajského pamiatkového úradu v TrnaveDaniela Zacharová - v múre farského kostola bola objavená plastika,nepochybne pochádzajúca zo zrušeného kostolíka. Je taká zaujímavá, že ajs rizikom odtrhnutej hlavy sem musím dať bez opýtania fotku historičky D.Zacharovej zo spomínaného článku. Ide o takmer celú polovicu gotickéhoportálu. Ktovie, či sa niekedy nájde aj jeho protikus.

Obrázok blogu

Inú kamennúpamiatku, pochádzajúcu z nebohého Kostola sv. Michala archanjela, si môžeobzrieť, prípadne odfotiť denne každý, kto prechádza okolo južného portáludómu. Ešte niekedy v roku 1820 tu vpravo od tohto bočného vchodu dokostola pripevnili erb Pavla Holého. Pred niekoľkými dňami tehlovú stenu, naktorej je upevnená kamenná doska, upravoval mladý reštaurátor a nadával nablbca, ktorý v minulosti vyše 500-ročnú pamiatku natrel čiernou akrilovoufarbou. No, v roku 1820 to asi nebolo. Ozaj, ten letopočet pod štítoma menom mestského kapitána je 1498, nie 1898, ako to vyzerá.

Obrázok blogu

Kohút na tomto erbemnohých, aj renomovaných historikov mýli, že v ňom našiel vzor umeleckýkováč v roku 1570, a na pamiatku Holého boli dve takéto veternicevztýčené na špice veží dómu. Desaťnásobný zoom však prezradí, že nedávnozreštaurovaný kohút (článok Dvaja kohúti na jednom svätisku ) má pazúry prázdne, bez snopu obilia. Chápem, ťažko prijať možnosť, že nadkatolíckou Trnavou toľké roky kraľujú symboly protestantských kalvínov, dokoncaaj ďalší doplnok kohúta - hviezda a kríž s korpusom pripomínaprotestantské insígnie, ale iba pripomína, pretože hviezda by musela mať 4, 8alebo 16 cípov, aby znázorňovala ružicu kompasu, ktorého strelka ukazuje jedinýsprávny smer – na ukrižovaného Krista.

Obrázok blogu

Ohľadom kohúta akoveternice na chvíľu odbehnime už k neexistujúcej Dolnej bráne v južnýchhradbách, ku kostolu zasvätenému matke Konštantína Veľkého, sv. Helene, známejúspešným hľadaním 300 rokov starých relikvií na jeruzalemskej Golgote. Kostolíkje pre svoju veľkosť nazývaný Malým a patrí medzi najstaršiev Trnave, pôvodne slúžil pravdepodobne františkánom. Práve v čase(1577), kedy zástupca neexistujúceho ostrihomského arcibiskupa so sídlomv Trnave, Maďar Mikuláš Telegdy, dal vztýčiť na Hrubý kostol údajnésymboly dávno vymretého rodu Slováka Pavla Holého, Malý kostolík užívali vrokoch 1576 -  1579 maďarskí mešťania,ktorí len pred časom prestúpili na kalvínsku vieru (prvý kazateľ tejto cirkvi semprišiel približne v roku 1561, keď sem na pozvanie arcibiskupa MikulášaOláha prišli aj prví jezuiti). S prekvapením som nedávno zbadal na strechekostola nad jeho oltárnou časťou kohúta, ktorého z Hlavnej ulice takmer nevidno.Bolo by to zaujímavé zistenie, keby mal rok výroby zo svojho krátkehokalvínskeho obdobia. Ale nie zvláštne, ak si pripomenieme, v akom chaosesa vtedy nachádzala katolícka cirkev v Uhorsku. Od smrti arcibiskupaAntona Vrančiča (1573) až do konca 16. storočia nebol zvolený nový, neplnili sazávery Tridentského koncilu (1545 - 1563), od roku 1564 sa nekonali žiadnesynody, ani kontrolné vizitácie farností, veľa kňazov žilo v manželstvealebo konkubináte a odmietali sa vzdať svojich žien a detí, mnohé faryboli opustené, až 80 percent obyvateľstva bolo vlastne protestantmi. Až do roku1611 neprichádzali žiadne cirkevné nariadenia, z „neposlušných“ katolíkov sa vykryštalizovávalinové, nekatolícke kresťanské cirkvi. Samozrejme, problémy vo vnútri katolíckejcirkvi neboli vyriešené hneď, pre ilustráciu citát z publikácieHrnčiarovce nad Parnou, týkajúci sa roka 1634: „V čase vizitácie Juraja Draškoviča v Hrnčiarovciach tu pôsobil akofarár Daniel Sentbenedeki, ktorý sem prišiel z okolia dnešného HronskéhoBeňadiku. Tak ako niektorí jeho spolubratia, aj on bol ženatý, resp. žil soženou vo voľnom zväzku. Na Trnavskej synode konanej v roku 1630 sa rozhodlo, žeženatí kňazi musia opustiť fary. Daniela Sentbenedekiho preložili do Hrnčiaroviec,aby tu zmenil život. Vizitátor však zaznamenal, že konkubína, s ktorou maldeti, prišla sem a žila tu na fare.“  

Keď smeuž pri Malom kostolíku, všimnime si nad portálom kostolíka trojdielnu gotickúedikulu, najmä plastiku v jej strednej časti.

Obrázok blogu

Soškasv. Heleny pochádza zo začiatku 15. storočia a donedávna som bolpresvedčený, že skoro pol storočia sa korzujem pod originálom. Z omylu mavyviedla iba nedávno krátka poznámka v jednom článku a istotu somnadobudol po googlovaní maďarského pomenovania mesta – Nagyszombat. Na stránkewww.sigismundus.hu mi padla do oka dôverne známa Helenkina soška a pri nejtext: Szent Ilona szobra;Nyugat-Magyarország (Pozsony vagy Nagyszombat?), 1410-1420; Pozsony, Slovenskánárodná galéria (a Nagyszombati Érsekség letétje); M.: 95 cm; kő. Takže originálje ozaj v SNG. A hoci má takmer šesťsto rokov, stále je nádherný,kamenná ruka neskutočne živá a nežná (fotka prevzatá z www.sigismundus.hu)

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Uspokojme sa, žeaspoň masívny kríž na priečelí kostola je pôvodný, vytesaný roku 1739 domácimmajstrom Ignácom Melczerom. Pomerne krátko na to ho zvečnil na svojej geniálnejvedute Josef Jäger (tiež Trnavčan, podľa jedného zdroja narodenýv Rakúsku), dokonca z oboch strán kríža vidno dva menšie,s popravenými lotrami. Ignác Melczer (Melzer) zhotovil už v roku 1731súsošie sv. Jozefa, ktoré dodnes stojí na Námestí sv. Mikuláša, blízko dómu,kde začalo naše rozprávanie.

Obrázok blogu

Dotretice použijem výrez z Jägrovej veduty, zhotovenej krátko po roku 1742, ktorúsom už predstavil v článku Veduty Trnavy, no vtedy som ešte nevedel o knihe H. Radvániho a jednej zaujímavejinformácii. To, že Jägrovu vedutu nepoznáme celú, sa dalo predpokladať podľa chýbajúcejlegendy niektorých očíslovaných budov a neúplnej kresby vľavo hore. Úplná podobasa zachovala na výučnom liste z Trnavy, ktorý sa nachádza vo Švédsku, v Štátnomarchíve v Uppsale. Okrem legendy k 27 dôležitým stavbám zobrazuje aj kostolíkv Bielom Kostole a už 150 rokov neexistujúci dubový les pri ňom.

Obrázok blogu

Vovýreze je zachytené celé súčasné Námestie sv. Mikuláša, v dávnej minulostinazývané aj Horné námestie, Horné trhovisko. Okrem spomínaného dómui maličkého kostolíka sv. Michala je tu dobre vidieť múr, ktorý ohraničovalprvý mestský cintorín. Asi budem musieť zadupľovať niektoré údaje z článkuo Kalvárii (Kalvária s deťmi).

Cintorínvôkol Hrubého kostola slúžil do svojho zrušenia v roku 1747 takmer tisícročie.Za ten čas pri odhadovanej stovke pochovaných za rok mohol stráviť až sto tisícľudí. Pochovávať sa začalo mimo mesta, pri ceste do Trstína, neďaleko tiež užnejestvujúceho Kostola sv. Fabiána a Sebastiána, pri ktorom bol aj mestskýlazaret. K rozhodnutiu premiestniť cintorín mimo mestské hradby prišlo poďalšej vraždiacej morovej epidémii, ktorá ustala v roku 1741 a ihneďsa pristúpilo k rozširovaniu kostola i lazaretu pri plánovanom novommieste odpočinku. Z bývalého cintorína pri dóme boli postupne odstránenénáhrobné kamene, kríže, v roku 1770 bol rozobraný aj jeho múr, o osemrokov priestranstvo okolo kostola vydláždili kameňom. Takto videl dóma jeho okolie v roku 1856 grafik L. Czerny (H. Radváni: Stará Trnavav obrazoch):

Obrázok blogu

Taktoto pri kostole vyzerá dnes.

Obrázok blogu

Fííí,to je kosť! (text patrí k obrázku nižšie)

Obrázok blogu

Nazáver pridám ešte niekoľko fotiek z vyše mesačnej práce študentov podvedením ich vedúceho Erika Hrnčiarika, a niekoľko kusých správ, čo som sadozvedel cez oká pletiva. Už na začiatku júla mi na margo správ z tlače,že pátrajú po kostolíku z obdobia Veľkej Moravy, jeden z nichpovedal, že výsledkom bude aj to, že žiadny dôkaz nenájdu. Po mesiaci piplavejroboty, ručne odstránenej vyše meter hrubej vrstvy hliny a starostlivéhozdokumentovávania každého predmetu som sa ešte dozvedel, že odkryli asi 90hrobov s kompletnými ľudskými pozostatkami, pri jednej sa našiel prívesok,asi z ruženca, nejaká čipka, vďaka suchému prostrediu (vyvýšenina) sadochovali aj fragmenty truhiel. Terén nebol celkom panenský, v minulostitu boli vykopané a vymurované vápenné dve obdĺžnikové jamy, možno z roku1820, kedy sa spevňovali múry, jamy boli po použití zasypané tehlovým odpadom,v ňom boli aj úlomky keramiky so zelenou glazúrou. Počas prác bolo trebaaj pneumatickou zbíjačkou odstrániť novoveký odvodňovací kanál z betónu, inémiesta zasa boli už preskúmané sondami skupinkou archeológov Jozefa Urminského.A aspoň jedno prekvapenie, aj keď nie také veľké, ako zažil Carterv Údolí kráľov – nájdené kostry dospelých ľudí svedčia oproti očakávaniuo vyššom vzraste obyvateľov Trnavy. Svoje ešte povedia antropológovia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A celkomna záver informácia, že druhá, severná strana kostola, kde kedysi rotundaz 9. storočia naozaj stála (neďaleko na Jeruzalemskej, vo dvore domu č.46, sa už dávnejšie našli dva hroby z epochy Vekej Moravy), je poodstránení azbestového obloženia podzemnej časti obvodového murivaa podpier, odkrytí a zabezpečení inžinierskych sietí odborníkmi,pripravená na skúmanie vysokoškolákmi – až do konca septembra. Samozrejme, kebyma mali aj umlátiť lopatkami, budem pri tom. Keby sa našlo niečo prekotného významu, už aj píšempokračovanie.

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu