Dolu pred naším balkónom je starávýmenníková stanica. Keď je škola, decká zo základky si tam odbehujú cez veľkúprestávku pofajčiť, ani nie preto, aby ich nevidela dozorujúca učiteľka, ale jetam závetrie. Pri školskej bráne fúka, minuli by veľa zápaliek. Aspoň nefajčímsám, hoci som o päť poschodí vyššie, na svojom balkóne. Dnes si tu ale pofajčievamsám. Do stredy. Vonku nikoho, je blbý čas. Decká v tento studenýveľkonočný pondelok sú asi radšej doma, za celé dopoludnie som pri častýchnávštevách balkóna zbadal len asi tri skupinky chlapcov s vytasenýmikorbáčmi. A konečne aj môjho kamaráta na diaľku. On o mne nevie,nikdy sa nepozrie hore. Občas sa zastaví pri výmenníčke, na jej rampe sirozloží svoje nádobíčko na výrobu šúľaných cigariet, zapáli si, inštrumentyschová do kabáta a ide dymiac ďalej po svojom. Dnes som ho dokonca ajpoľutoval viac ako inokedy. Zastavil sa pri rampe, z igelitky vytiahol alelitrové vedierko, aj ďalšie menšie, dal dolu viečka a začal hodovať.Z menšieho naberal rukami, aj z väčšieho a z toho istého ajzapíjal. Asi kyselé rybičky, haringy – domýšľal som sa. Aj to jeho knísanie bynaznačovalo, že ho veľmi smädí, nebol až taký vietor. Celkom vážne somuvažoval, že zbehnem dolu a ponúknem ho rezňom alebo chlebíčkami, mámenachystané aj nejaké vínko pre starších šibačárov (nik neprišiel, už je štvrťna jednu). Ale nasr...dil ma. Ani o tom nevie. Tak moje malé decko ako sprostéchodí po meste s lízankou v jednej ruke a s papierikomz neho v druhej, kým sa nám podarí objaviť smetnú nádobu,a tento, čo mi bol dodnes kamarátom, prázdne vedierko od seba odhodil dotrávy čo najďalej. Nechápal som. Asi by som chcel moc, aby si ho odniesolprázdne so sebou, hoci ho vládal priniesť plné. Ale mohol ho tam, ako aj tomenšie, nechať jednoducho stáť, zajtra ráno pôjdu okolo jeho kamaráti, ktorí sik mizernej podpore prilepšujú rovnako mizerným príplatkom zaverejno-prospešné práce. Keby ho videla moja malá, začala by uvažovať, či junáhodou zbytočne nešikanujem. Nevyžehlil si to u mňa, ani keď si zababranéruky nepoutieral do kabáta, s tým, že si ho zajtra vymení v chariteza nový. Iba si dôkladne pooblizoval prsty, dal dolu kabát, z igelitkyvytiahol ešte jeden sveter, natiahol sa doň a obliekol si opäť kabát.Odišiel, tentoraz bez cigarety, ale zostala po ňom okrem bordelu aj blbáspomienka na blbý čas ďalšieho veľkonočného pondelka.
