Bože,čo som sa v tomto obchode pred vyše 40 rokmi naobzeral po autíčkach,samopaloch s iskriacim kamenčekom, po modeloch lietadiel a lodí,ťahacej harmonike za vyše sto korún, ktoré boli pre nás ako dnes milión, po plechovombubienku, drevenom grošovanom koni s červeným postrojom, blikajúcej mimozemskejlodi, a nastál sa každú nedeľu cestou z kostola alebo kina pred týmitomrežami. Výklad vľavo od vchodu bol plný hračiek pre snívajúcich chalanov, pri pravomprivierali oči a otvárali pusy zasa dievčatá nad obrovským macom, bábikous podobne prevracajúcimi „panenkami“, s pootvorenou pusou na cumeľ, plechovoukuchynskou linkou s miniatúrnym riadom. Pamätám si aj hračku – raritu,ktorú mala spolužiakova mladšia sestra Ala Badiarová z Halenárskej. Bolato postieľka s bábikou a gombíkom, po stlačení ktorého sa odhrnulaprikrývka, a spod postele vyletel šerblík. V rovnakom momente na ňomsedela pred chvíľou spiaca bábika. Mňa však viac zaujímalo smetiarske auto vovýklade, vyzeralo ako skutočné, ku ktorému raz do týždňa jeden ujo(strašne som mu závidel!) v kožených rukaviciach a zástere akožonglér odgúľaval náš sud so smetím, páčkami ho naservíroval do železnéhopažeráka, prázdny sud skoro jedno rukou dovrtel na svoje miesto, naskočil nastúpačku vzadu, zahvízdal na šoféra a nenásytné auto sa pohlok ďalšej bráne.
Netvrdím,že sme sa doma hrali s prázdnymi fľaškami. Mali sme malé autíčkas kolieskami podobnými vrchnákom z tuby od lepidla Dragon – bezzotrvačníka, ale aj s ním, pretekárske formule, ktoré sa tlačilibezdotykovo – magnetom s rovnakou polarizáciou, nožíky rybičky, nejaképištole, Človeče nezlob se, sestry sa zasa hrávali s malinkými bábikami – pinčátkami, ktoré kúpaliv minivaničkách, mali sme aj množstvo gumených pískacích zvieratieks ohryzenou farbou od vychádzajúcich zúbkov. S nostalgiou si spomínamaj na papierový kartón, na ktorom bolo gumičkami prichytených asi desať malýchTupolevov, Iljušinov, dokonca som mal aj bakelitový MIG s tryskovýmmotorom, teda vlastne po zemi uháňal vďaka unikajúcemu vzduchu z nafúknutéhobalóniku. Mali sme aj za dvadsať korún sovietsku magickú tabuľku, vnútrinaplnenú zlatistým prachom, pod sklom sa v želanom smere posúval otáčanímdvoch koliesok kovový hrot, zanechávajúci na displeji cik-cakovitú stopu. Cha-cha,že displej. No v obchodíku s pultom do L, s predavačkami, ktorýmsom na otázku „prosím?“ naučeneodpovedal „len sa pozerám“, bolostále dosť takých hračiek, ktoré som si kúpil až v dospelosti, akožesvojim deťom, napríklad autodráha, elektrické vláčiky... Na kľúčik – tie smemali, vlastne veľa hračiek bolo vtedy na pružinu – zobajúca sliepka, skákajúcažaba, aj vrndžiace autíčka. No a čo sme nemali – sme si vedeli vyrobiťz papiera, dreva, starého kočíka, vystrihnúť, zošiť, pribiť,priskrutkovať, pokazené opraviť, nepokazené rozobrať. Dnešné deti, aspoňv mojom okolí, hoci sa vedia bez straty života prestrieľať a preskákaťna jednu šupu do posledného levelu, nevedia narábať nožnicami, skrutkovačom aninožom, a keby nepredávali krájaný chleba, asi umrú bez nás od hladu. Aj natrieťho musí mama 15-ročnému corgoňovi, lebo to nevie, prípadne sa na to nedápozerať.
Častosom na nepoznanie zmenenej Hlavnej ulici rozmýšľal, kde presne boli tie Hračky,tak teraz to už viem. Z druhej strany brány boli Potraviny, na ktoré mámdnes už úsmevnú spomienku, no vtedy som sa hanbil ako pes. Kúpil som si tamMiláčika, idem po meste, skontrolujem obchod vedľa, či vo výkladoch nevymenili hračky,a naraz pozerám – v ruke držím nákupný košík, sieťovku som nechal v obchode.
No kohoby to napadlo, že toto nič nehovoriace priečelie bolo kedysi bránou do ríše detskýchsnov?
Zmenilosa aj priečelie domu s bránou, kadiaľ sme chodili do dvora k tomu nášmu,na samom konci. Ten tam už tridsať rokov nie je. Tu hore vľavo bývala rodinkaValentových, vpravo tajuplná pani Nádašiová. Pod nimi bol Zelovoc a Koženágalantéria, s vchodmi do ulice.
Nedávnomi poslal túto fotku starej Trnavy pán Pavol Piaček, včera som sao podobný záber pokúsil aj ja.
A preozajstných pamätníkov som vybral jeden zaujímavý záber z portálu kamaráta Dzura Hlobena a pridal som aktuálny záber na Hlavnú ulicu zo včerajšieho popoludnia:
