Pre blogera je spätná väzba od čitateľov tou najväčšou (a mnohí nevedia, že aj jedinou) odmenou, zdrojom inšpirácie a chuti pokračovať.
No tento e-mail, prišiel iba včera, bol trochu iný. Karin a kolektív z istej trnavskej firmy ma v jeho závere poprosili o adresu, pretože mi z vďaky za spestrenie ich práce čítaním mojich článkov chcú poslať darček. Nezvyčajné želanie som splnil.
Dnes nám zvoní pani poštárka, aby som si prišiel dolu po zásielku, lebo sa jej nezmestí do schránky. Fííí, že by štós šekov alebo rovno celý súdny spis? Tak či tak, idem po ňu, cestou stískam hrbolčeky v obálke cca 35 x 25 cm, keď to má buchnúť, tak nech vo výťahu, pán domáci by nemal radosť... Doma otvorím obálku nožom na poštu (univerzálny - aj na zakáľačku), a z nej na mňa vykukne knižka, po ktorej už mesiac túžim, len mi bolo ľúto za ňu toľko vysoliť. A obrovská lízanka! V knižke papierik so smajlíkom a zlatým (doslova) písmom: Niečo pre potešenie a inšpiráciu... a krásnej Sárinke niečo malé pod zub. Karin, Igor a Adrika.
Neznámi známi Karin, Igor a Adrika – neviem, ako Vám inak a viac poďakovať!
