Trnava,aj vďaka tu sídliacej univerzite (1635-1777) a viacerým tlačiarňam, jezobrazená asi na 50 takýchto vedutách, od husitských čias po vynálezfotoaparátu. Asi štvrtinu z nich, teda len reprodukcií najmä z publikácií20. storočia, sa mi v elektronickej podobe podarilo nazbierať, a rádich tu predstavím. Ak tu nenájdete práve tú vašu obľúbenú, pokojne mi ju môžeteposlať e-mailom. Nepôjdem chronologicky, všimol som si, že údaj s „dátumomvýroby“ rytiny je niekedy na hony vzdialený od času, kedy si umelec (alebo ajvojenský špión?) sadol na vyvýšené miesto za mestskými hradbami, vytiahol svojskicár a začal kresliť.
Začnemod podľa mňa najkrajšej a hádam aj najspoľahlivejšie zobrazenej Trnave,ako vyzerala začiatkom 40. rokov 18. storočia.
Datovanieje tu pomerne ľahké. Krátko po morovej nákaze v rokoch 1739-1740 bola na špicu mestskej veže osadená plastika Panny Márie,pri väčšom rozlíšení je ju dobre vidieť. Pozor, nie je totožná s dnešnou,pôvodnú Imakulatu v roku 1786 strhol asi zo 70 metrovej výšky na zem víchor.Či šlo o nejaké mimozemské znamenie, ako v prípade slzenia známehoobrazu, som neskúmal. Z ľavej strany spoza Hrubého kostola vykúka barokovákaplnka, vybudovaná v rokoch 1739-1741, v ktorej od jej dokončeniaprebýva spomínaný zázračný obraz Trnavskej Panny Márie. Autorom veduty bol mladýRakúšan Josef Jäger (1721-1793). Drevorez bol prvýkrát použitý až v roku1781, čo je horná hranica jej vzniku, ale dá sa skresať pred rok 1772, kedy zobrazenýmariánsky stĺp na Univerzitnom námestí, zhotovený V. Schreibromv roku 1693, musel ustúpiť budove Lekárskejfakulty. S hornou hranicou môžeme ísť ešte nižšie, až do roku 1747, kedysa Mária Terézia pustila do stavby Šľachtického konviktu, ktorý si dodneszachoval svoju barokovú podobu a sídli v nej arcibiskup. Kolorovanúvedutu som naskenoval z obálky Vizuálnych dokumentov, vydaných propagačnýmoddelením Skloplastu pri príležitosti 750. výročia udelenia mestu kráľovskýchprivilégií Belom IV. (1206-1270).
Nádhernáveduta Trnavy vznikla aj pre dielo Mateja Bela - Notitia Hungariaenovae, vydané vo Viedni roku 1735. Na jej vytvorení sa podieľala dvojica – prvýSlovák inžinier - Samuel Mikovíny (1686-1750) a do ocele jeho kresbu vyrylA. Kaltschmidt.
Kolorovanúverziu som zoskenoval z knihy Trnava, 1981. Zaujímavé, že vznikla pomernekrátko pred osadením spomínanej Imakulaty - na Mestskej veži vlaje zástava.
Ďalšianádherná veduta Trnavy vyšla vo farbe v roku 1720 v Augsburgu. JozefŠimončič v publikácii Veduty Trnavy z roku 1988 uvádza, že autorommedirytiny z roku 1688 je F. B. Werner a maliar I. C. Leopold. Autorstvoaugsburskému rodákovi Johannovi Christianovi Leopoldovi (1699-1755) priznávajúaj ďalšie vygooglované pramene (bez spomenutého spoluautora Friedricha BernhardaWernera, 1690-1778), no obaja sa narodili až po uvádzanom vzniku veduty. Možnýmvysvetlením je, že vznikla ešte v dielni rytca i vydavateľa Leopoldastaršieho – Josepha Friedricha (1668-1726), vtedy iba 20-ročného. No najskôrpôjde o preklep. Napríklad v roku 1750 pod názvom Panorámy miest vyšlavo vydavateľstve Leopoldovcov zbierka vyše 90 vedút prevažne miest Európy.Trnavskú (ani inú z územia Slovenska) som v tomto súbore nenašiel, ale mápresne „rukopis“ tejto dielne.
A eštepridám výrez z farebnej verzie, skopírovanej z obálky publikácie Trnavskékostoly:
Trebadodať, že F. B. Werner z dolného Sliezska bol predovšetkým kresliar, nebolrytec, a začiatkom 18. storočia skutočne brázdil zo skicárom Európu naobjednávku augsburských vydavateľov, medzi ktorými bol po smrti svojho otca ajJ. Ch. Leopold. Ten dával Wernerovým typickým kresbám s prehnane štíhlymia prevýšenými vežami pri rytí fazónu otcovej dielne, s latinskoualebo nemeckou legendou zobrazených a očíslovaných stavieb. Uspokojme sa,že táto veduta je zo začiatku 18. storočia, s vyrytou panorámou Trnavymožno podľa staršieho námetu.
Niemenej zaujímavá je aj preukázateľne staršia veduta, ktorej autorom je Holanďanz Utrechtu, Justus van der Nypoort (asi 1625-1692 a viac). V roku1686 ju Anton Ernst Burckhard von Birckenstein vydalvo Viedni (o tri roky aj v Augsburgu) ako učebnicu geometrie s názvomErzherzogliche Handgriffe des Zirkels und Linials. Na 33. strane si malýarciknieža Jozef, syn Leopolda I., pre ktorého bola príručka vytlačená, mohol nalistovaťTrnavu.
No pre trnavský kalendár tútovedutu Nypoort vyhotovil už v roku 1683.
V súbore 12 vedút, vydanýchv balíčku v roku 1988 pri príležitosti 750. výročia udelenia kráľovskýchvýsad mestu Trnava je aj olejomaľba z Františkánskeho kostola.
Nápadne väčšie latinské písmená,ktoré sú zároveň rímskymi číslami, po zrátaní prezrádzajú letopočet 1666, rokničivého požiaru mesta. Zhodou okolností podobný požiar tu vyčíňal aj sto rokovpredtým. V hore spomínaných Vizuálnych dokumentov mesta Trnavy jepublikovaná veduta s požiaromTrnavy v roku 1566, ale je takmer totožná s o sto rokov mladšoukolegyňou z Františkánskeho kostola. Po orezaní ich môžeme lepšieporovnať:
Pripomínajú detský hlavolam nájdi7 odlišností. Ale to nie je všetko. V strede veduty, zobrazujúcej požiar v roku1566, je namaľovaný aj ranobarokový Univerzitný kostol, ktorý sa začal stavaťaž v roku 1629, projektovaný Antoniom Canevaleom a Pietrom Spazzom,podľa vzoru jezuitského Il Gesu v Ríme. Podobný postavili jezuiti voViedni, aj Trenčania sa môžu pochváliť podobným. V Trnave ho dokončilik 400. výročiu udelenia Belových výsad, v roku 1638. Aj na inýchobrazoch v Trnave som sa stretol s tým, že maliar zobrazil dávnejšiu udalosť, alebez poznámok z histórie zakomponoval do obrazu budovy, ktoré vtedy ešteneboli ani na pláne. Na mieste zobrazeného Univerzitného kostola síce predtýmstál desaťročia chátrajúci, nepoužívaný gotický kostol dominikánov, no aniz diaľky sa nemohol podobať na zobrazený.
Isto môžeme datovať iba tretiuvedutu s týmto nezvyčajným pohľadom na Trnavu od rybníka, zo severu. Jejautor J. D. T. Porten dokonca sedel za vodou na tom istom miestečku ako autori predchádzajúcichdvoch obrazov. Ale nie, jedna bola vzorom pre ostatné dve, táto insitná, bezdetailov, isto nie, ani tá františkánska, zostáva len tá s požiaromv roku 1566. Porten túto vyrezal do dreva pre potreby univerzitnejtlačiarne v roku 1658 pre kalendár, ktorý vyšiel nasledujúceho roku:
(pokračovanie)
