Narodená v znamení Váh... Zoznam autorových rubrík: Bratislava *moja láska*, Túlavé *topánky*, Cestujeme *kade-tade*, Ako živá *voda*, Poviedka *na nedeľu*, Moje *lásky*, Takí *sme*
Budúci týždeň bude mať meniny Jozef. Možno mi dáte za pravdu- Jozef je také rozšírené meno, že by sme 19. marec mohli pokojne nazvať Dňom mužov. Aj ja mám svojich obľúbených Jozefov, ktorým by som chcela venovať týchto pár riadkov...
Mala som dôverný rozhovor s dcérkou. O veľkých veciach. Občas o nich diskutujeme. O malých veciach sa rozprávame často- aké by chcela hračky, aké by si dala sladkosti a či pôjdeme na klzisko...
Konečne mi čas a vek mojej dcérky dovolili zúčastniť sa športového vyžitia, ktoré bolo doteraz výsadou pánskej polovice našej rodiny. Pred Vianocami si naša mladšia ratolesť začala kresliť obrázky pre Ježiška. Na každom papieri bolo čosi iné, len tri veci boli vždy tie isté – psík Bobby (rodičia päťročných slečien vedia, o čo ide), ružová kolobežka a korčule. Už od začiatku decembra domŕzala, kedy si už konečne urobíme stromček.
Máte doma prváka? Nie? Momentálne ani my. Prváčika sme mali pred dvoma rokmi a prváčku budeme mať o rok a pol. Neviem, či sa máme tešiť, či strachovať. Prvý deň v škole je pre rodinky detí malým sviatkom. Postupne však dni zovšednejú (to však nebol náš prípad) alebo zakčnejú (áno, uhádli ste, toto bol náš prípad). Začalo sa to všetko úplne nevinne:
Blogerským aktivitám sa venujem krátko, preto ma veľmi prekvapilo, ako skoro som sa dostala medzi vyvolených do klubu four things. Vďačím za to Zuzke Kaláčovej a zhode náhod, že som sa pred desiatimi rokmi stala pani Sekanovou :), vybrala si ma totiž pre to priezvisko. Teraz stojím pred problémom, ako svoje štvorky predať tak, aby to zaujalo aj vás, našich čitateľov. Nápad na seba nenechal dlho čakať a tak som využila môjho prvorodeného. Preto vás prosím, milí potomkovia, rozprávajte sa viac so svojimi rodičmi a počúvajte ich. Možno sa o nás, rodičoch, dozviete niečo, čo ste ešte nevedeli...
Dnes je taká móda. Každý píše autobiografiu, alebo, ak chcete, memoáre. Asi by som sa mala pridať aj ja. Taká Alanis Morisette má tridsaťjeden a veru nehodlá čakať do deväťdesiatpäťky. Ja to chápem. Deväťdesiatpäťky sa nedožijem a keby aj áno, čo si budem vtedy pamätať?
Každý z nás má niečo najobľúbenejšie. Mojím najobľúbenejším jedlom sú bryndzové halušky. Najobľúbenejšou farbou je modrá. Najobľúbenejším filmom je česká veselohra storočia (minulého) S tebou mě baví svět. Najobľúbenejším maliarom je Alfons Mucha, najobľúbenejšou knihou Opice z našej police. Som síce dávno dospelá, ale tú knižku som mnohokrát prečítala ako dieťa a mnohokrát som ju prečítala svojím deťom. Mojím najobľúbenejším deťom.
Dostala som jednu zaujímavú poštu. Z banky, kde mám vkladnú knižku s minimálnym vkladom. Bolo jednoduchšie (a najmä lacnejšie) nechať na knižke minimálny vklad, ako ju celkom zrušiť. Včera mi prišli úroky, presnejšie úroková poukážka. Neviem, či je vhodné použiť množné číslo. Úrok za rok 2005 činí 1, slovom jednu korunu.
Tak a pomaličky sa to blíži. Štátnice. Ak sa všetko podarí, budem aj ja pani inžinierka. Budem vážená osoba. Zažila som to v jednej čakárni u lekára. Sestrička si vyzbierala od pacientov kartičky poistenca a potom ich volala do ambulancie. Prišla na rad pani inžinierka. Sestrička ju volala do ambulancie:
