Ján Serbák
Vihorlat
Takmer tisíc výškových metrov nad hladinou Zemplínskej šíravy sa vypína vrch Vihorlat. Je to najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy a nachádza sa v centrálnej časti pohoria nad obcou Poruba pod Vihorlatom.
Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Takmer tisíc výškových metrov nad hladinou Zemplínskej šíravy sa vypína vrch Vihorlat. Je to najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy a nachádza sa v centrálnej časti pohoria nad obcou Poruba pod Vihorlatom.
Kláštorisko je jediným turistickým centrom vo vnútri Slovenského raja. Je to rozsiahla planina na hrebeni medzi Čertovou sihoťou a planinou Glac, z troch strán chránená hlbokými roklinami.
Kláštorská roklina bola vytvorená potokom, prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim do Hornádu. Je dlhá iba 1,5 km pri výškovom rozdieli 224 m, pre turistiku je sprístupnená od roku 1960.
Využil som včerajšie turisticky ideálne počasie na vlakovýlet do Slovenského raja. Pri plánovaní túry som objavil autobusový spoj z Vydrníka o 9:00 hod. na Hrabušickú Pílu, východzí bod pre túry v roklinách Veľký sokol a Piecky.
Ako starého turistu ma lákajú najmä kopce. Počas týždňového pobytu v Trnave som si napriek horúčavám naplánoval spojiť návštevu Smolenického zámku s výstupom na Záruby (768 m n.m.).
Sokola Perč je poľský turistický chodník, ktorý sprístupňuje najatraktívnejšiu časť Pienin nad Prielomom Dunajca. Prechádza cez niekoľko skalnatých vrcholov, ktoré poskytujú úžasné výhľady na Dunajec a okolité vápencové hory.
Ako turistická atrakcia sa splavovanie pohraničnej rieky Dunajec na plti využíva od 19. storočia. Splav v nádhernej prírodnej scenérii Pienin z Červeného Kláštora do Lesnice trvá cca 90 minút a je dlhý 9 km.
Lesnické sedlo v Pieninách patrí medzi najkrajšie vyhliadkové miesta na Slovensku. Všade okolo je malebne zvlnená krajina, bralnaté útvary Pienin, krásne lúčky a lesíky s nádhernými borovicami, za Spišskou Magurou vykúkajú Tatry.
Hrad s názvom Starhrad, Veľký hrad, Liptov, Sielnický hrad, je najvyššie položeným hradom na Slovensku. Bol postavený na vrchu Sestrč (1000 m n.m.) v Chočských vrchoch na mieste slovanského hradiska v katastri Liptovskej Sielnice.
Hrad nad obcou Likavka pri Ružomberku pochádza zo 14. storočia. Po zbúraní hlavnej hradnej veže v 17. storočí hrad nadobudol približne súčasnú siluetu. Palácový komplex hradu s výškou 36 m patrí medzi najväčšie hradné objekty.
Po návšteve Súľovského hradu som mal v pláne prejsť žlto značený chodník v Súľovských vrchoch, na ktorom sa nachádza Obrovská brána a na odbočke chodníka Šarkania diera.
Hrad postavili v 15. storočí v neprístupnom teréne Súľovských skál na ochranu obchodnej cesty. V roku 1550 hrad vyhorel, následne ho obnovili v plnom rozsahu. Po zemetrasení v roku 1858 hrad už nebol opravovaný a postupne chátral.
Je to zoskupenie vápencových veží, vysokých okolo 35 metrov, s mohutnou skalnou bránou, nazývanou Turniská klemba alebo Turniský tunel a je rajom pre skalolezcov.
Vyhliadkový vrch Folkmarská skala sa nachádza v oblasti Slovenského rudohoria, celku Volovské vrchy a podcelku Kojšovská hoľa. Vypína sa severovýchodne od obce Kojšov v nadmorskej výške 915 m.
Pohorie Čierna hora v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria sa tiahne v okolí rieky Hornád a železničnej trate od Krompách až po Košice. Voda si po dlhé roky kliesnila cestu a vytvorila v pohorí úzke a kľukaté doliny. Ľudia tu vybudovali vodné dielo Ružín a najdlhší železničný dvojkoľajový tunel na Slovensku. Tunel o dĺžke 3410 metrov je pomenovaný podľa vrchu, pod ktorým bol vyrazený - Bujanovský. Pri ceste vlakom od Kysaku po Bujanovský tunel pred Margecanmi ma stále fascinujú vysoké strmé kopce priamo nad železničnou traťou. Suverénne najkrajším výhľadovým vrchom v pohorí Čierna hora je Sivec, týčiaci sa priamo nad priehradným múrom priehrady Ružín. Na tento pekný kopec som vystúpil spolu s kolegami turistami z 1. michalovského KST a žiakmi Gymnázia Pavla Horova v prvú jarnú sobotu.
Pohorie Vihorlatské vrchy v najvýchodnejšej časti Slovenska pozostáva z troch častí. Uprostred pohoria je dominujúci Vihorlat, vo východnej časti je Popriečny, tvoriaci časť hranice s Ukrajinou a na západe pohoria sú to Humenské vrchy. Krivošťanka je najvyšší kopec v Humenských vrchov. Práve tu sa uskutočnil regionálny zimný zraz turistov Zemplína. Názov Krivošťanka je odvodený od pôvodne samostatnej obce Krivošťany, teraz mestskej časti mestečka Strážske.
Ako som napísal na Nový rok v blogu o tradičnom silvestrovskom výstupe na Sninský kameň, každý výstup je iný. Kým posledný silvestrovský Sninský kameň bol o výnimočnom bezvetrí a ideálnej viditeľnosti, trojkráľový bol o snehu. Včerajšieho, už 47. ročníka Trojkráľového výstupu na Sninský kameň, sa zúčastnili plné tri autobusy michalovských gymnazistov a turistov z oboch michalovských turistických klubov. Zo severnej strany od Zemplínskych Hámrov prišla tridsiatka turistov zo Strážskeho.
Pohorie Vihorlat rozdeľuje najvýchodnejší slovenský región Zemplín na horný a dolný. Najkrajší a najnavštevovanejší vrchol pohoria Sninský kameň tvoria dva obrovské andezitové balvany. Jeho názov je odvodený od mestečka Snina, ležiaceho severne od tohto sopečného útvaru, chráneného ako prírodná pamiatka od roku 1982. Prístupové turistické chodníky na Sninský kameň sú od Sniny, aj z obce Zemplínske Hámre. Najviac návštevníkov však na Sninský kameň vystupuje z dolného Zemplína od ďalšej perly Vihorlatu, horského jazera Morské oko. Ďalšou možnosťou, ako sa dostať na Sninský kameň, je hrebeňová túra pohorím Vihorlat, pretože oba vrcholové balvany ležia na hlavnom hrebeni.
Včera som si týždeň po spustení akcie išiel vyskúšať vlaky zadarmo. Vzhľadom na teplotnú inverziu som si za cieľ zvolil Vysoké Tatry, nech si užijem aj pekné počasie. Zadarilo sa mi, vlaky aj Tatry dopadli skvele.
Jeden z najrozsiahlejších hradov na Slovensku je postavený na šarišskom hradnom vrchu, 570 metrov vysokom andezitovom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už v neolite. Nový hrad bol postavený začiatkom 13. storočia na ochranu severojužnej obchodnej cesty pozdĺž rieky Torysy. Bol to jeden z hradov, ktoré dal postaviť Belo IV. na obranu krajiny po tatárskom vpáde. Od začiatku to bol kráľovský hrad, bol sídlom kráľov, keď sa zdržiavali v Šariši, sídlil tam šarišský župan. Ako väčšina hradov, aj Šarišský hrad viackrát zmenil majiteľov, bol postupne dobudovaný a lepšie opevnený, až napokon po požiari v roku 1687 postupne spustol.