Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené
Život je krátky a človek by nemal čakať na len veľké radosti ktorých je v živote málo... Ale dokázať sa tešiť aj z drobných každodenných maličkostí... V tom je umenie žiť. Neviem kto túto myšlienku vyslovil, ale zaujala ma.
Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. / wikipédia/
Mám taký svoj ranný rituál, zalejem kávu, posedím pri nej, je to môj životabudič do nového dňa. Všade je ticho, výťah počuť len sporadicky.
Dážď, hmla, občas mráz... Čo navôkol rástlo, zelenelo, kvitlo, končí. Lístie mení svoju farbu zo zelenej na tie krásne pestré, červené, žlté a v tom poslednom štádiu sa maľuje do hrdzavých až hnedých farieb, padá. Jeseň už taká býva, niečo odchádza, aby sa na jar zas mohla prebudiť a potešiť čerstvou zeleňou
Aj keď som už staršia veková kategória, ešte veľa vecí som nevidela, nepochodila. Ale chcem a pokiaľ mi zdravie a počasie dovolí, tak určite ešte na veľa pekných miest pôjdem. Takým jedným mojim cieľom bolo vyjsť na Chopok a Ďumbier v Nízkych Tatrách.
Niekde som čítala, že noc z prvého na druhého novembra je kúzelná, že sa môžeme túto noc so svojimi pozostalými porozprávať a povedať im, čo nás trápi.
Práce je málo, sťažujú si podnikatelia. Sú spoločnosti, ktorým sa darí, majú svojich stálych zákazníkov. Ale... nič nie je na večné časy, čo je dnes, nemusí byť ešte zajtra.
Jeseň farebná, hmlistá či daždivá, už sa prehupla do druhej polovice. Čakajú nás mrazivé rána, malujúce navôkol do biela. Aj toto obdobie má svoje čaro, keď si človek privstane, skôr ako zubaté slnko roztopí jeho rannú maľbu.
Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu, v chotári obce Likavka v okrese Ružomberok.
Veľa sa tu toho nezmenilo... Po necelých jedenástich mesiacoch som sa odhodlala znova písať na blog.sme. Ako ten čas rýchlo uteká, ako keby som mala prestávku mesiac, nanajvýš dva.
Prechádzajúc cez Nitrianske Pravno som neodolala a druhý krát moje kroky viedli na túto Kalváriu. Bola iná ako naposledy, vynovená a slnečné jesenné počasie dodalo tomuto miestu zvláštne čaro.
K zrúcanine hradu Hrušov vedie krátka červená turistická značka z hlavnej cesty medzi obcami Skýcov a Topoľčianky. Prechádzkovým krokom cesta trvá asi dvadsať minút, je nenáročná aj pre rodiny s deťmi.
Jeseň sa míľovými krokmi prehupuje do zimy. Zas bude rok za nami, ešte nedávno som sa tešila z prvej zelene, zo slniečka. Veľmi rýchlo uteká čas. Za chvíľu sú Vianoce, už teraz sa obzerám po darčekoch, ktorými chcem potešiť tých mojich najmenších a tiež aj najstarších.
Zopakovala som si dnes neúspešný marcový pokus vyjsť na vrch Buchlov. Zas som si nevybrala ideálne počasie, predpoveď sľubovala poobedný dážď. Ráno bolo zamračené a hmlisto, to ma však neodradilo.
Pod hradbami mesta Levoča som prechádzala viac krát. Nikdy som nemala čas sa zastaviť a pozrieť si historickú časť mesta. Teraz som spojila prehliadku mesta aj s ľahkou turistikou po okolí.
Po návšteve Žehry som mala ešte na tento deň naplánovanú Spišskú Kapitulu a Sivú Bradu. Z Kapituly som už pár fotiek videla, ale nemala som naštudované vopred o nej nič, myslela som si, že to je len chrám a bola som prekvapená že je to vlastne cirkevné mestečko vo vnútri hradieb.
Dreveník a Žehra sú ďalšími mojimi zastávkami na Spiši. Tento kút Slovenska ešte nemám prechodený, ale vidí sa mi, že sa sem budem vracať.
Ráno v dolinách bola hustá hmla, ale cestou som zazrela kúsok z môjho cieľa, Spišský hrad. Pokiaľ som zastavila, aby som urobila prvú fotku, už znova bol znova hrad zahalený mliečnou hmlou.
Ďalšia moja trasa viedla na Starhrad / Starý hrad, Varín/. Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnej strane rieky Váh, nad Domašínskym meanderom.
Strečniansky hrad - na jeho návštevu som sa odhodlávala už dlhšie. Vždy som ho obdivovala jeho siluetu na ceste medzi Martinom a Žilinou, je jedným z považských hradov.
