Irena Šimuneková
Po hradoch - 19. Divín a okolie
Na rozhraní Krupinskej výšiny a Lučenskej kotliny, v okrese Lučenec leží pamiatkovo zaujímavá obec Divín.
Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené

Na rozhraní Krupinskej výšiny a Lučenskej kotliny, v okrese Lučenec leží pamiatkovo zaujímavá obec Divín.

Pri vyhľadávaní trasy na Pustý hrad nad Zvolenom mi vyhľadávač ponúkol aj Pustý hrad pri Sklených Tepliciach. Tak som sa rozhodla, že moje ďalšie kroky povedú práve na tento hrad.

Už dávnejšie som si pripravila trasu na Pustý hrad /Starý Zvolen/, ale až teraz mi to vyšlo. Síce v predpovediach boli aj búrky z tepla, ale okolie Zvolena našťastie obišli.

Oficiálne leto prichádza o pár dní, myslím si, že v prírode už je v plnom prúde.Napovedajú tomu rozkvitnuté, inde už pokosené lúky, listy stromov ktoré získali dostatok zeleného pigmentu, už to nie je tá jarná, krehká, zeleň.

Prichádza každý rok, strieda zasneženú, bielu krajinu záplavou zelene a kvetov. Rovnaká, ale zároveň vždy iná, tak vitaj, jar.

Tematínsky hrad alebo Tematín je zrúcanina hradu na Západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec. Od jeho vzniku v 13. storočí vystriedal mnoho majiteľov. Začiatkom 18. storočia bol ťažko poškodený a pustol. V okolí je chránené územie Tematínske vrchy /wikipédia/

Východzím bodom na cestu k hradu je dedina Oponice v okrese Topoľčany. Z centra obce pri zrekonštruovanom kostole Petra a Pavla sa nachádza turistický smerovník ktorý ukazuje zeleným značením 50 minút chôdze k hradnej zrúcanine.

Ďalšou mojou zastávkou na druhom brehu rieky Hron je Šášovské Podhradie. Nad dedinou vyčnieva skalnaté bralo s hradom.

Je sobota a čas na plnenie môjho ďalšieho cieľa v okolí rieky Hron. Prvým zastavením je Revištské Podzámčie, nad ktorým sa vypína zrúcanina hradu Revište. Ešte som nezastavovala v týchto končinách, vždy keď som išla okolo som si tak hovorila, že raz si nájdem čas a pochodím aj tento kút Slovenska.

Víkendová predpoveď počasia nebola obzvlášť priaznivá tak som si žiadnu túru neplánovala. Niekedy sa však stane, že práve to neplánované a živelné sa najviac vydarí. Takto bolo tomu aj teraz. Ráno to ešte vyzeralo na pochmúrny deň, ale potom sa ukázalo slnko, mraky sa niekde stratili. Padlo rozhodnutie urobiť si taký kratší výlet na hrad Gýmeš.

Pred pár rokmi mi vstúpil do života internet, pochvaľovala som si to. Bolo tu množstvo informácií ktoré som potrebovala k svojej práci, stačilo zadať svoju požiadavku do googla, dostupnosť bez pracného vyhľadávania v tlačenej forme.

Vážený pán Tomáš Bielek. Chcela som len pre vás osobne odpísať, ale nedali ste mi šancu, hoci ste ma priamo oslovili „Vážený sused“ i keď som v tomto prípade suseda. Aj o tomto pochybujem, lebo svojich susedov za tie roky už poznám, nepotrebujeme si písať, stretávame sa každodenne.

Včera kalamita, všetko navôkol zasypala hrubá vrstva mokrého snehu. Dnešné počasie ma však príjemne prekvapilo, modrá obloha kontrastovala zasneženej krajine.

Už dávnejšie som si plánovala výstup na neďaleký Inovec. Z rôznych dôvodov som tento plán odkladala, až tento víkend som sa rozhodla na jeho uskutočnenie.

Voľný deň, aj keď u mňa bol čiastočne pracovný, čerstvo napadaný sneh, krásna modrá obloha. To človeka až tak ťahá von aspoň na pár hodín. Tak som sa dlho ani nerozhodovala, musí to byť niekde na blízku, s peknými výhľadmi, jednoznačná voľba padla na hrad Hrušov.

Nie je to celkom od Adama, ale našla som malý vreckový kalendár z roku 1917. Je s ošúchaným, modrým obalom. Sú tu vedľa seba v stĺpcoch rímsko katolícky, protestansky ako aj izraelsky kalendár. Bol určený pre rôzne vierovyznania. Kalendár patril môjmu pradedovi, zaujímavé na tom je to, že som ho našla úplne náhodou, a to nie medzi starými písomnosťami, ale v škatuli od odloženej žehličky

Je včasné sobotné ráno, niečo po piatej hodine, väčšina ľudí ešte spí. Ale nie všetci, cestou vidím zopár potácajúcich sa mladých, po jednom, po dvoch. Je chladno, sychravo tak sa zohrievajú cigaretou, zrejme posledný oneskorenci z piatkovej diskotéky. Predchádzam prázdny autobus na zastávke, inak sú cesty prázdne. Domy vianočne vyzdobené, vysvietené vkusne i gýčovo, blížia sa vianočné sviatky. Ešte pár dni a a privítame Nový rok, aký bude? Lepší? Čo nového prinesie? Čakáme naň ako na zázrak ktorý všetko vyrieši, dávame si predsavzatia, ktoré nám väčšinou aj tak dlho nevydržia. Prajeme priateľom a známym šťastie, zdravie, peniaze v novom roku.

December je snáď u každého v znamení Vianoc, nákupu darčekov pre najbližších, veľkého upratovania, pečenia rôznych dobrôt

Neskorá jeseň so svojim vlhkým a chladným počasím ma neláka na dlhšie túry, tak dobieham svoje resty po okolí. Tento krát to bol Topoľčiansky hrad a okolie. Fotografie sa veľmi nevydarili, ale aspoň som si zmapovala terén kde sa ešte určite vrátim

Miestom kde mám ešte rezervy je vlastne neďaleko, tak som sa rozhodla vyplniť aj túto medzeru a urobiť si okruh z Uhrovského Podhradia cez Rokoš / 1010 m n. m/ v Strážovských vrchoch a cez Uhrovský hrad.