Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené
Červeným značením sa naša už rozdrobená skupinka dostala na križovatku turistických ciest Pod Roháč. Tu sme sa rozdelili, niektorí pokračovali na Súľovský hrad, my ostatní sme sa zobrali po zelenej značke na Roháčske sedlo a ďalej na Lietavský hrad. Na Súľovskom hrade som už bola niekoľko krát, tak som si trochu skrátila cestu a tešila som sa, že budem mať čas pokochať sa výhľadmi na Súľovské skaly.
Aby som stihla prísť na stretnutie ráno o šiestej, musím vstávať o tri hodiny skôr. Pohľad cez okno napovedal, že ma čaká aj ranný tréning rozmrazovania a čistenia auta. Pre istotu som si zobrala aj rukavice, vonku riadne prituhlo. V časovom limite som prišla do Lietavskej Lúčky, mojim prvým úspechom bolo, že som našla aj obecný úrad, kde už postávalo pár ranostajov odhodlaných zdolať Hričovský, Súľovský a Lietavský hrad.
Je pekná farebná jeseň, aj keď chladnejšia ako by som si priala. My baby skratka očakávame tkz. „babie leto". Ono síce nie a nie prísť, ale aj tak toto obdobie ma láka svojou farebnosťou, rannou hmlou a so všetkým čo k tomu patrí do prírody.
Bol si so mnou na všetkých mnohých mojich túlačkách. Kochali sme sa spolu na tú krásu navôkol. Ja a ty, ty a ja, nerozlučná dvojka. Tvoje obrázky boli a sú stále rovnako farebné, aj keď tie moje vybledli.
Považský hrad sa nachádza na vápencovom brale vo výške 497 m.n.m nad Považským Podhradím. Zrúcanina tohto hradu je známa aj pod názvom Bystrický hrad či hrad Bystrica, je viditeľný aj z neďalekej diaľnice.
Je zavčasu ráno, ranná káva dopitá, batoh je pobalený a stále ešte nie som rozhodnutá kam ísť. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy, rozhodujem sa až pri pohľade navôkol. Snáď to vyjde a nebude pršať, namierila som si to do Fačkovského sedla. Hore na Kľak som chcela pôvodne ísť ešte na jar, daždivé počasie, ako aj moje zaváhanie spôsobilo, že na rad prišiel až teraz. Počasie tiež nie je ideálne ale snáď nezaprší.
Často prechádzam cez obec Nitrianske Právno. Je križovatkou ciest na Martin či Žilinu. Už dávnejšie som si všimla značenie z hlavnej cesty na Kalváriu Solka. Neskôr som videla pekné fotografie z tejto Kalvárie, tak som
Je skoro ráno, chýba už len hodina do východu slnka. Mojim cieľom je Vršatec, hrad, bralá a taký dosť krátky okruh cez Červený Kameň späť k Vršatskému Podhradiu.
Studený máj, v stodole raj, hovorí ľudová pranostika. Máj sa prehupol do júna, počasie sa výrazne nezlepšilo. Je to jav, ktorý človek neovplyvní, nezmení, aj keby akokoľvek chcel. To čo môžeme meniť a ovplyvniť, to je chlad v sebe, vo svojom srdci, stačí tak málo...
Už týždeň maturujem s klávesnicou, vynecháva písmená zlučuje slová. Bola to sizyfovská námaha vôbec niečo zmysluplné napísať na počítači. Zo dňa na deň sa jej stav zhoršoval, už sa odoberala načisto do večných lovísk. Keďže ma práca cez počítač živí, tak už som nevidela inú možnosť, ako si dnes ísť kúpiť novú.
Májový dážď, či skôr búrka. Blýska sa, hrmí, ľudia kráčajúci pod dáždnikmi. Tento krát predpoveď počasia vyšla. Niekedy pokazí síce aj víkendové plány ale je potrebný. Po búrke sa vyčistí vzduch, zeleň ožíva...
Milujem moje vnúčence, sú to moje malé zlatíčka, päť drobcov a jeden už dospelák. Trávim s nimi toľko času, koľko sa dá. Roky veľmi rýchlo utekajú, nechcem premeškať čas keď sú ešte bábätká, keď vstupujú do škôlky , do školy, či do dospelosti.
Neviem ako nazvať toto obdobie, jarné? Letné? Kalendár síce ukazuje to prvé, ale teplomer našepkáva, že sa nemám riadiť podľa kalendára. Tak ho nazvem jarno-letným obdobím, nech sú obidvaja spokojní. Dnes bol krásny slnečný deň, rozjasnieva sa aj u mňa, vykročila so šťastnou nohou a dúfam, že to tak aj zostane.
Dnes bol teplý a slnečný deň, ako keby sme zo zimy skočili hneď do leta. Pod oknom mi kvitnú púpavy, mladý krík forsythie je obsypaný kvetmi. Hlúčik rozjarených detí ide zo školy.
Skoré vstávanie, ranná káva a dlhá cesta predo mnou. Dávam si časovú rezervu, ktorá sa však mojimi rannými rituálmi dosť skracuje, nevadí, zavčasu ráno sú cesty prázdne, pôjdem rýchlejšie. Spomaľujú ma len všadeprítomné výtlky, mierne pribrzdím pred dedinkami, veď ešte zrejme domáci dospávajú, je deň voľná a chladné ráno. Všade je pusto a prázdno, ešte aj tá pesnička v rádiu je taká pomalá, uspávajúca.
Dnes som videla jednu svadobnú fotku spred päťdesiatich rokov. Zlatá svadba, je ich stále menej. Iný životný štýl, nie riešenie, ale útek od problémov. Spomenula som si na svojich starých rodičov, boli spolu vyše šesťdesiatpäť rokov. Už ich niet, ale veľmi rada na nich spomínam.
Ma už ako veľa krát predtým nesklamal, dokonca tvrdím, že občas dokážem predvídať reakcie a konania niektorých ľudí. Intuícia? Skúsenosť? Či poznanie charakteru toho ktorého človeka? Asi z každého niečo.
Predlžený víkend končí, za tie štyri dni sa vystriedalo slnko, dážď ale aj sneh. Dnes som si urobila pár hodín voľna pre seba, prešla som sa po neďalekom okolí. Voda v rieke dosť stúpla, na cestách boli zostatky blata, ktoré včera stekalo z polí. Je akýsi divný rok...
Predlžený víkend, dokonca štyri dni voľna, síce počasie ma neláka von, ale aj to je pozitívne. Rozhodla som sa tieto dni voľna venovať tomu čo som zanedbala, zušľachtiť si bývanie, telo a ducha. Samozrejme ešte poplniť zmeškané pracovné povinnosti, urobiť si predstih do najbližších dní.
Podľa kalendára síce už máme jar, ale počasie tomu nenasvedčuje. Bolo síce aj pár pekných dní, ale prebúdzajúcu sa prírodu miestami prikryla zas biela snehová perina. Príprava na sviatočné chvíle je väčšinou spojené aj s jarný upratovaním v domácnostiach, aby všetko voňalo čistotou, jarou, čistíme, zdobíme. A práve tá prichádzajú jar odkrýva všetko to, čo bolo prikryté pod čistým bielym snehom.
