agnesa sleziakova
sebecká
Chcem...
maximálne kritická,realistická ale zato,vždy vtipná aj v tých najkritickejších situáciách,píšem tak,ako málokto,som nenabodobiteľná,jedna jedinečná autorka aj žena... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, uhorka vo fľaši...
Dobrovoľná dovolenka,bola celkom fajn.Teda začiatok bol aj tak dosť na hovno, ale ku koncu sa všetko vykrištalizovalo.Tak ako to v obyčajnom živote chodí.
Ráno som vstala a Timova mačka-Kormoška neležala pod mojou hlavou,ale si láskyplne odfukovala na mojom bruchu.Bolela ma hlava.Fľašu od vína som odkopla a po byte som hľadala Tima.Naprv som našla raňajky a potom aj jeho.Kde inde než v pracovni.Totižto Timov byt je vlastne,kuchyňa s rozmermy 3x3 metre,presklená obývačka prepojená so spálňou,fenomenálna baroková kúpeľka,ktorá je väčšia než kuchyňa a obývačka dokopy a najlepšia i najväčšia miestnosť a tou je pracovňa.A tu vyrába Timo skvelé kusy oblečenia a ja som občas jeho múza...ale iba občas.
Dámy sa nenechali rušiť v konverzácii a ani si ma nevšimli kým mi nezazvonil mobil.Volal Timo,vraj má skvelé nové handry a mám sa potom zastaviť a ,že gratuluje k novému postu,teda ak sa to tak dá nazvať.
Boli sme s dievčatami z práce na obede aj s chlapcami teda, a ked som vrátila späť do roboty,zastavila ma Lea a povedala,že ma hľadá šéf.Vraj si mám k nemu rýchlo nabehnúť.Tak som si teda nabehla,pekne slušne.Riaditeľko si ťukal do kláves a milo ma privítal.Ten jeho občas priblblý úsmev nenaznačoval nič.Vôbec nič .A to bolo strašne iritujúce.
Mimochodom,ešte stále si píšem z neznámym...Len som to nepokladala za veľmi dôležité písať to do každého článku.Som si istá v jednom...Je to chlap.A chcem sa s ním stretnúť.Nech je to odomňa aj psychopat alebo prezident.Musím vidieť tvár toho,komu som o sebe prezradila všetko.Už naozaj všetko,po takom dlhom čase.Teraz sa už len psychicky pripravujem na to ako to celé prebehne.Ale moc skoro to ešte nebude.Totižto letí na dva týždne do Tokia.Vraj pracovné stretnutie.Je to generálny riaditeľ istej firmy zaoberajúcej sa výstavbou divadiel a galérií.A má 31.Toľko som zatiaľ stihla z neho vytiahnuť.Má vraj hnedé vlasy a zelené oči.Aj tak si ho neviem predstaviť.hmmmm...Meno ešte neviem,lebo vraj by ním všetko prezradil.Denne si voláme tak približne 7-9-krát,a sms-ky mám od neho za deň asi tak 15 cca.Dievčatám v práci už vadí to moje stále mobilovanie.Už ma chcú dať aj sa liečiť,ale zase tak zle na tom nie som.Ked som sama strašne veľa nad tým premýšľam nad tým celým,čo z toho bude a čo ak z toho nič nebude?Možno som si len istý čas zahrala takú hru?hm.Občas sa cítim ako vo filme ale len Boh vie,či to bude film s happyendom alebo sa to všetko zmení na thriller,či nedajbože horor???
Znova som bola v robotke a prišiel čas obedu.Už minule som sľúbila Paťovi,že ho vezmem na obed ,aby videl všetky tie moje super,krásne kolegyňe pokope.On totiž miluje spoločnosť žien,najmä ak je tam iba sám chlap.Tak si vravím,že mu sľub splním a zahrám sa na Rozborila(modré z neba).
Prvú dosť peknú výplatu som vyfúkla do vetra na didžine s mojimi ženami.Boli sme síce úplneže OUT,kedže sme boli iba obyčajne pekné a nemali sme na sebe žiadne tričká,ktoré sme si pomýlili so šatami,ani sme neboli celé bling-bling-to znamená ,že sme neboli od hlavy po päty posiate glitrami(malé,extra lesklé bodky na kusoch oblečenia).
Ludia nepotrebujú čítať iba dobré a pekné veci,to ich nebaví.Nie je to napínavé,nie je to realita.Je to pre nich bezvýznamné blablábla...Tak vám teraz dačo napíšem,ale pravdu.Niečo čo mi už dlhšie serie hlavu.Tak nech sa páči.
Sľúbila som text o mojich nových kolegoch.Tak tu ich máte.Je to tam fakt zverinec.Hlavná časť môjho háremu:Anička,Monika a Klára.Okrem nich ešte pár veľkých bláznov.A najlepšie v celom je to,že hlavný recepčný nie je slečna dokonalá,blondínečka(90,60,90)riťka,prsia a rozum nikde,lebo sa ešte nedá kúpiť,ale skvelý bývalí model pre Lagerfielda so zadkom lepším,než Pán Boh...
Bola som na konkurze.Bol kvalitný.Ale bola tam aj kvalitná konkurencia.Prijali dve, z nás siedmych.Všetky sme boli vyfešákované ako z časopisu,každá milá,originálna,kreatívna.To miesto stálo zato,ale vyfúkli mi ho.A tak mi zostáva iba písanie,zatiaľ...
Bol utorok večer a ráno som mala ten konkurz.Extrémne som sa pripraviť nemusela.Chcela som však vyzerať-dôverne,mlado,kreatívne a trendovo.Mojim poradcom bol môj smskovo-emailový priateľ.No a potom aj Paťo,kedže Timo bol v Londýne,na nákupoch.
Denne som dostávala sms-ky,rp-cka aj emaily.Boli milé,ľudské a bola som strašne zvedavá ,tak som nemala prečo neodpisovať.Normálne som nadviazala úprimné rozhovory o všeličom,s človekom, o ktorom som nevedela ani to,či je to chlap alebo ženská.
Vyhrabala som staré ale krásne béžové coctailky(šaty),čierne bokové lodičky,čo som kúpila pred sto rokmi,v Miláne v sekáči(áno aj tam majú sekáč),čierny pulovrik na šatečky a listovú kabelku.Vlasy som zopla do spony a šperky som na dnes nechala doma,teda okrem malých perlových bodiek.Vytiahla som fľašu kvalitného kubánskeho rumu a čakala na príchod Paťa.Chceli sme si spraviť náladu ešte pred tou trápno-netrápnou párty.
Dni som trávila sama.Všetko som vnímala strašne intenzívne.A tešila som sa na všetko čo príde.Chodila som von do parku,bolo príjemne teplo a pripravovala som sa na konkurz do jedného časopisu.Boli tam dve voľné miesta a jedno bolo určené presne pre mňa,tak si to nemôžem nechať ujsť.Karol mi prebehol mysľou takmer každý deň,ale už som naňho zabúdala pekne a pomaly...
Mali by ste ma dať upáliť,ako bosorku.Nehodím sa totiž do tohto sveta.Nejdem s dobou a vyhýbam sa normálu.Ved nenosím obtiahnuté latexové legíny s topíkom,ktorý má výstrih po pupok,nemám fake kabelôčku,piercing v intímnej partii a nepíšem mojim super kamkám,vetičky typu:áno mojka,mojenka,mojočka,kissík,cmúčik,bejbínka a dalšie podľa mňa nenormálne tupé frázy...
Zas som sa ocitla tam kde som bola prednedávnom.Ale cítila som sa celkom dobre.Nemala som žiadnu hlbokú depresiu a ani tik a na prefarbenie si vlasov,či úplnú výmenu šatníka,tak ako to robia vo filmoch...Aj ked ,nový pár botičiek od Jimmyho Choo-a by som prijala,bez výčitiek svedomia:)
Bola som nasratá.Tak neuveriteľne nasratá,že sa to nedá ani opísať.Po prvé neznášam,ak ma niekto obmedzuje,po druhé nenávidím, ak mi niekto prekazí plány,a po tretie nemám rada ,ak sa chvíľka môjho štastia premení pomocou iných na dlhé chvíle trápenia...