Nora-Soul Slížová
Rozdiel dvoch generácií mužov
Dnes ráno som mala nádhernú možnosť pozorovať rozdiel dvoch generácii mužov. A ten rozdiel bol najprv úsmevný, až potom mi to prišlo ľúto.
Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Dnes ráno som mala nádhernú možnosť pozorovať rozdiel dvoch generácii mužov. A ten rozdiel bol najprv úsmevný, až potom mi to prišlo ľúto.
Náboženstvo nie je pre deti! Nemali by ste ich infikovať! Nejako podobne znejú rady moderne zmýšľajúcich ľudí. Náboženstvo je len barlička, únik pre slabochov. Moji rodičia navštevovali kostol, len keď bola svadba. Meno božie spomínali, len keď sme niečo vyviedli. A predsa môj najsilnejší zážitok s Bohom sa odohral v detstve.
Bolo nás v triede asi tridsať žiakov, sedela som ako dvadsiata - niekoľká v lavici. Pani učiteľka nám kontrolovala úlohy, kto nemal, letela facka. Vedela som, že čochvíľa tá facka čaká aj mňa. A tak pani učiteľka nazrela do zošita, a odmena ma neminula. Po zvyšok hodiny mi horela tvár a slzy sa tisli do očí. Napriek tomu, že som si hovorila, že nebudem plakať.
Stará múdrosť hovorí, že sa musíme naučiť odpúšťať, pretože inak škodíme sami sebe. A úprimne povedané, našla som mikro alternatívu, ako odpustiť tomuto štátu, že ma každé ráno naštve. Teda, odpúšťam ti Slovensko, samozrejme nie zadarmo, ale pre toto:
Snažím sa nájsť správne slová, ktoré by sa približili k mojím pocitom z tejto krajiny a zároveň by boli publikovateľné. V podobnej situácii sa ocitá asi milión občanov, ktorí sa každé ráno vyberú sa svojimi povinnosťami.
Vždy je zaujimavé pozorovať ľudí, snažiť sa dekódovať príbehy, ktoré ich mimika vyjadruje. Predvčerom som pri takom lenivom pozorovaní natrafila na niečo, pre mňa vzácne. Niečo, čo som už dávno nespozorovala. Člověk by měl číst jen to, co obdivuje.Johann Wolfgang von Goethe
Život je srandista. Samozrejme neplatí to na každý deň a na každú situáciu, ale sú chvíle, keď toto tvrdenie je najvýstižnejšie. Vynakladáme veľa úsilia aj prostriedkov na to, aby sme na určitú chvíľu zažili pocit šťastia, oslobodili sa od bežných starostí. Ale často namiesto vytúženého pocitu šťastia, zažívame sklamanie.
Moja babka šedivela pomaly, vlastne farbu začala meniť až po sedemdesiatke. Brali sme to s úsmevom a možno aj s radosťou, hladila som ju po vlasoch a pozorne sledovala, ako pribúdalo striebra. A každá šedina bola objavený poklad, prírastok do rodinného striebra.
Slovo učiteľ sa skloňuje v týchto dňoch viac, ako sme nato zvyknutí. Čo by som nazvala prvým pozitívnym krokom. Vyťahujú sa dekády staré zážitky so školských lavíc. Spomienky na našich učiteľov. Ich povzbudenia, facky, krivdy aj nezištná pomoc. A tak podaktorí sú zaplavovaní vďačnosťou, iní hnevom a väčšina pohodlnou ľahostajnosťou, verní pravekej múdrosti, čo ťa nepáli, nehas...
V prvej časti som sa viac venovala neverbálnej komunikácii, ktorá predchádza samotnému priebehu pohovoru. Teraz by sme sa mohli bližšie pozrieť na samotný pohovor, aké otázky vám položia a aké odpovede na ne čakajú.
Už som si toľkokrát povedala, že sa nebudem rozčuľovať, ale verte mi, nedarí sa. Pretože, určité fenomény neviem tak ľahko a galantne stráviť. Niekedy mám dokonca neodolateľnú chuť, zatriasť s určitými jedincami. Obzvlášť so stúpencami populárneho náboženského hnutia, nesvätá trojica, ktorej členovia sa každým dňom rozrastajú
Týždeň sa pomaly blíži ku koncu, aspoň ku koncu toho pracovného. A s pribúdajúcou únavou a s vráskami pribúdajú aj čudné zamyslenia sa. Ešte stále mám na jazyku, chuť amerických volieb. V duchu si skúšam abstraktné cvičenia typu, aké by to bolo keby, všetkých našich politikov odniesla zubná víla, Mikuláš alebo iný čert. A tak si vzdychnem, že by táto krajina možno objavila dávno zakopaný poklad, morálku.
Tento blog som začala písať už tucetkrát. Nikdy som ho nevedela dokončiť, emócie a smútok boli príliš silné. Ubehol takmer rok od toho strašného telefonátu. A zajtra máš sviatok, desiatky sviečok ale bez torty.
Vášeň znamená utrpenie a súcit znamená spoločné utrpenie. Utrpenie vytvára vytrvalosť a vytrvalosť formuje charakter a charakter plodí nádej. A to povzbudzuje ľudí, keď vedia, že nie sú sami. Lacey Sturm Ale nie vždy je to takto, občas je len utrpenie - a nádej, tá už je preč.
Dnes som prišla na alarmujúce zistenie. Posledné týždne najviac vzrúša zažívam v MHD. Myslím, že sa musím nad sebou hlboko zamyslieť. Ale teraz k rannému príbehu,,,
Nie každý deň je rovnaký, sú dni, ktoré sú ťažké, vlečú sa a neprinesú ani krajšie rána. Mohli by sme aj povedať, že sú pochmúrne, ubíjajúce, sú to tie dni, ktoré keď pominú, máme pocit, že sme zostarli. Dni, ktoré zanechajú nezmazateľnú stopu, ryhu, vrásky. Každý z nás si žijeme vlastný príbeh, kráčame vlastnou cestou a hľadáme odpovede na otázky, ktoré sú pre nás dôležité
Ešte nedávno som sa sťažovala na neznesiteľný smrad v MHD, ktorý už je bežnou rutinou. Ale moje volanie sa dostalo do tých správnych uší (boli by ste na omyle, keby vám teraz na um prišiel niekto z DPB). Už mi smrad až tak velmi nevadí, stretla som "voňavého" maniaka.
Osudy ľudí bývajú rôzne,na výslni aj skrachovanci. Dnes ráno sa mi podarilo zmeškať vlak, takže som strávila hodinu na stanici. Ale nudiť som sa nestihla, lebo....
Na článok o Danke sa chystám už dlho,takmer rok. To, že umelci sú jemne povedané komplikovaní, to už zistil každý z nás. Nie zriedka dokážu človeka vytočiť, naštvať aj keď si povieme, že sa už nedáme. Ale sú plní prekvapenia, práve tak ako ich diela. A ja som mala príležitosť spoznať talentovanú maliarku.
Každodenné cestovanie, je viac-mennej monotónna záležitosť. Niektoré tváre sa opakujú pravidelne, iné zas v určitých intervaloch. Ale potom, sa stane niečo takéto, a vy máte pocit, že ste v divadle.