Sylvia Smatanová
Praví predajcovia Nota bene
Minulý týždeň som tu písala o tiežpredajcoch Nota bene a nevyznelo to práve lichotivo. Včerajší príjemný zážitok ma prinútil napísať o tých ozajstných.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Človek, ktorý je stále na ceste. Lebo cesta je cieľ. Zoznam autorových rubrík: Recenzie kníh, Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Sylvia Smatanová
Aero nie je iba o lietaní
Aero. Štyri písmená, ktoré zbožňujem. Teda, ani nie tak písmená ako skôr to, čo je za nimi. A s lietaním to nemá nič spoločné. Hovorím o úžasnej čokoláde s bublinkami.
Sylvia Smatanová
Bude raz Sherlock Holmes a dr.Watsonová?
Možno sa to na prvý pohľad zdá byť pritiahnuté za vlasy, ale včerajší prvý diel novej série Kobry 11 ma priviedol aj na takúto myšlienku.
Sylvia Smatanová
"Tiežpredajcovia" Nota bene
Mám za sebou ďalšiu nepríjemnú skúsenosť s predajcom Nota bene. Nie je prvá a obávam sa, že ani posledná.
Sylvia Smatanová
Detstvo pred pár rokmi
Článok Ako sa žilo deťom ma viedol k zamysleniu nad mojím detstvom. Bolo celkom obyčajné, teda, aspoň v tom čase som si to myslela. Nemala som ani rok, keď sa moja mama musela vrátiť do práce. Jasle v meste boli len pre „vyvolených“, takže voľba bola jednoduchá – starí rodičia. Mali okolo 60 rokov, bývali na dedine, a neskôr sa ukázalo, že to bolo to správne miesto pre dievča, s ktorým šili všetci čerti. A práve toto prostredie a títo ľudia mi dali do života viac ako všetky školy.
Sylvia Smatanová
Deti a ich myslenie
V závere uplynulého týždňa som náhodou začula v správach informáciu o tom, že sa osemročné dievčatko pokúsilo o samovraždu. A keďže sa jej takmer podarila, tak je jasné, že to nebola iba snaha upútať pozornosť. Myslela to vážne, hoci určite nevie, čo je to definitívny koniec, smrť v pravom slova zmysle. Napriek tomu sa o to pokúsila. A dôvod? Jej brat jej odmietol požičiať bicykel.
Sylvia Smatanová
"krajina zázrakov"
V nedeľu ma moje pracovno-súkromné dôvody priviedli do Janovej Lehoty /nepomýlila som sa, naozaj sa píše s krátkym a/. Myslím, že väčšina v Vás ani nevie o jej existencii. Pred týždňom som na tom bola rovnako. Ale za tých niekoľko desiatok minút, ktoré som tam strávila /naozaj som tam bola menej ako dve hodiny/ som sa dozvedela a aj sama videla toľko zauímavých vecí, že táto spomienka mi zostane navždy ako vzor toho, čo všetko sa dá, ak ľudia naozaj chcú. Bolo to ako v krajine zázrakov.
Sylvia Smatanová
Kto je pánom domu?
Zbožňujem zvieratá, je to niečo na spôsob - odkedy poznám ľudí, mám rada psov. Z kalendára na pracovnom stole sa na mňa aj tento týždeň pozerá šteniatko. Je to maličký, bledý kokrík a podobá sa na Oriho, keď má letný strih /podľa jeho majiteľa je to strih na „branca“/, to znamená, že vyzerá ako keby ani nemal srsť. A tvári sa rovnako nešťastne ako Ori u holiča. Teda, nie že by som Oriho videla u holiča, dokonca som ho nevidela ani nikde inde, aspoň nie na vlastné oči. Ale o to viac o ňom viem. Viem, čo rád jedáva, kde rád vylihuje, kde spí, ako sa správa. A viem aj to, že sa rád fotí. Hlavne ak sedí na kolenách jeho majiteľky, ktorú zbožňuje, ale neposlúcha. Naopak, jej manžela poslúcha, ale neznáša. Nuž čo, „vodcovia svorky“ nebývajú vždy v obľube.
