...som mladé dievča v starom meste...hľadajúce tie správne slová...Glitter GraphicsZhasnite svetlá vchádza poéziaDrevené nohy odložte si niekama vyznajte jej láskuvyznajte lásku tráve mestám riekamMilujte svojich mužov svoje ženyvnímajte dlho do nocia potom píšte básne krehkí očarení J.U. Zoznam autorových rubrík: Paralelné svety, Na ceste, Nedeľná chvíľka poézie, Súkromné, Nezaradené
A tak sa to stalo. Ja som písala a Gerhard fotil. Tak vznikla naša prvá spoločná výstava. Dnes Vám z nej ponúkam prvé dva kúsky, ani neviem ako to nazvať, možno diela, kde sa snúbi poézia s fotografiou. On a ja. Ja a on. My a naše Dueto.
Nepoznám priebeh Krebsovho cyklu Dýcham na niečí dlh Mám dôvod robiť čosi bezdôvodne?
Dnes to nie som celá ja To klasické dievča zo sídliska S naštrbenými vzťahmi A podpivničnou morálkou Mám anonymnú adresu
Keď odchádza priateľ v zlatavom smútku jesene, kroky v lístí prehlušia to nemé: ,,Prečo?“
Stále verím v Imagine, aj keď svet už dávno zabudol. Modlím sa ho každú noc, keď rátam ovečky pred spaním. Cez okno hľadím tam hore, kde duše mŕtvych majú byty. Raz začas sa svieti v Johnovom okne, keď práve nie je na turné po Spojených štátoch nebeských. Hviezdnym expresom mu pošlem pozdrav Victory .
Zívam A slzy sa mi tisnú do očí Smútiť? Nie, z toho som už vyrástla Naokolo pláva dym z cigariet Ja sedím zívam sedím
Dnes mám pocit, že som zmeškala autobus, odnikiaľ, nikam. Ale cítim, že ty mi rozumieš. Nehovor nie, prosím. Nerob mi to ešte ťažšie.
Ľahký úsmev na perách... ...oči krehké ako zo skla... ...prezradia túžbu chvejúcej sa duše... Ona sa len jemne poddá prúdu, čo donesie ťa až na kraj sadu, ulice, mesta, sveta, vesmíru...večnosti...
