Domv stráni (pokračovanie...)2)
Zaujímavý šachový ťah je s chorobouIlju, otcom Dorice. Očakával som, že podľahne svojej chorobe. Vyzdravie, nov tej istej schéme Mate Berac umrie. Práve cez takú závažnú vec, akou jechoroba, autor vyloží svoju víziu zmeny postojov Nika.
Zaujalo ma, že namiestach, kde je snáď veľa ľúbostného materiálu, alebo kde vrcholí zápaso definovanie lásky v osobe Nika, autor zastaví. Celý dej sa posúvacez debatu o politike.
Pochopenie tejtošachovej rošády by nebolo úplné, keby sme nevideli ešte jednu postavu. Zandomeje Nikov priateľ (či skôr nepriateľ?). Paletu, kde sú len chudobní težacia zopár boháčov, dopĺňa skupina zbohatlíkov, ktorých tí bohatí ešteakceptujú a prijímajú. A sem patrí Zandome. Cez neho akoby sme videliNikovu minulosť, s ktorou sa nám nie veľmi chce chváliť. Zandome je Nikovašedá eminencia, ktorá však hrá proti nemu. Intriguje, aby sa Katica nestalajeho ženou. Aj on sám ju zvádza. Na druhej strane jeho manželstvo sanevydarilo. Akési nakriatnutie, vízia, čo by Nika čakalo. Len tak pár ťahmihodená vec do deja.
Niko odďaľuje rozhodnutiezrušiť zásnuby s Katicou. To napomáha získať autorovi čas pre takérazantné otočenie kormidla. Katica sa kedysi sľúbila Paškovi. Ten Nika prepadnezo zálohy. Niko o tomto uvažuje. Koho to dievča vlastne chce?
Kukučín neidealizujeobyčajných ľudí. No nejde až tak ďaleko, ako dokáže zájsť čo ja viem Dickens.Jeho postavy jedna ako druhá dodržujú pevne dané pravidlá hry. Autor vakukazuje, že hmotné povýšenie nie je cesta skutočného napredovania. Možnépovýšenie Katice, jej bohatstvo, je len predmetom závisti. Inde pozorujeme, žerobotníci robia dobre len vtedy, keď ich pán na nich kričí.
Katica stále ostávaverná citom k Nikovi. A možno už nielen pre majetok. Jej zážitokv panskom dome je celkom slušná dramatická a psychologická scéna.
Čiže prečo Niko nechceKaticu? Predstaví si ju v podobe jej matky, ktorá od začiatku nesienegatívne literárne akcenty. Je to negatívna postava. Tým viac tvoríkontrapunkt k Matemu i Katici. V úvode ju však profiluje cezvzťah s nevestou, čo je veľmi šikovné. No Nikov ortieľ nakoniec zniesociálne. Katica by trpela pre sociálnu nerovnosť. On totiž ani neplánoval, žeby čosi zmenil na svojom živote kvôli nej. Ba predpovedá jej, že by ušladomov... Jej bolesť mu neslúži ako dôkaz citu Katice. Práve naopak, utvrdzujeho. No ani Katica nie je tak celkom neprístupná sobášu s Paškom.
Rozuzlenie prinesienečakane Mate Berac. Jeho smrť je dlho očakávaným katalizátorom. Hoci užnajmenej od polovice je všetko jasné.
No potom je už len voda.Žili šťastne, všetko sa na dobré obráti...... Nestihneš sa diviť, temer všetcisa zídu pri posteli umierajúceho. A všetci tam aj pokorne prijmú jehovíziu budúcnosti. Ba aj Katica podľahne jeho sile, aj sile jeho argumentu. Hocitým ide vlastne proti tipickému presvedčeniu Júlie, že má právo na slobodnývýber partnera.
Kontrapunkt donesieZandome. Nemá dosť sily navštíviť zomierajúceho. No Mate nemôže zomrieť, viacmenej sa tak stane až po jeho návšteve. Tá ježibaba, čo sa tam zjavuje, sícedokresľuje koloryt, ale inak škoda reči.
Nemal som pocit predchodcu recenzenta, že reálie sú pre úbohého našincanezrozumiteľné. Možno v dobe prvého uvedenia. Inak je nazaj zaujímavé,koľko reedícií román dosahoval a dá Boh, že ešte ho bude mať kto čítať!
Veľmi príjemne mi plynul jazyk knihy. Naozaj tam zaznieva jedna krásnastredoslovenčina. Zvlášť zo začiatku som si nemohol neuvedomiť plynutie, tokreči, ktorý mi pripomínal prozódiu Hviezdoslava.
Akosi som sa nemohol ubrániť otázke, či bez návštevy Ameriky, životav Juhoslávii by Kukučín dospel k takej literánej kvalite. Slovenskoje síce pekné, ale náš malý svet je zárveň aj dnes literárne nenormálne dusný.
Pre toto dielo a nielen pre toto sa domnievam, že Kukučím je svetovýautor! Akosi mimovoľne mi pripomenul autorov takého kalibru akým je Zola,Flaubert, či spomínaný Tolstoj.
Čo determinuje výber partnera? Veď tento príbeh sa odohráva aj dnes.A viem, že sa ľudia merali aj za komunizmu medzi sebou podľa peňazí.A tak zvažovali vhodnosť či nevhodnosť. Aké miesto má okolie vo výbereživotného partnera? Do akej miery by mal kopírovať kultúru, do ktorej zapadne?Predsa len takáto otázka je exkluzívna. A to aj v dobe globalizácie.Zvažujme o akejsi mikro flóre našich životov.
A to, čo nakoniec príde, je Božia vôľa? Alebo náš výber?Alebo sa to časom utrasie? Sú ľúbostné príbehy len brakom ku káve, alebopodstatne determinujú náš život? A tým viac človeka, ktorý sa vyznávaz lásky k Pánovi. Akým spôsobom determinuje osobný vzťah k Bohuto, aký človek zaberie druhé miesto v živote?
