(Umenie kresťanov II.)
Kúpme si naše vlastné umenie
Čo taknetrápiť ani seba, ani našich kompetentných a preniesť celé bremeno naprofesionálov, ktorí vytvárajú umenie? Zaplaťme im, zadajme im tému a budeto. (A vieme, že toto sa aj deje.) Je v tom istá jednoduchosť, ba ajskúsenosť z minulosti. Pri pohľade na mnohé umelecké skvosty minulosti,(tú minulosť by som podčiarkol), je to skúsenosť pozitívna. Dnes by však takétosnaženie do istej miery nemalo zmysel. Je tu jeden drobný aspekt. Filozofoviamajú právo vyjadrovať sa o Kristovi zo svojho zorného uhla, rovnakoumelci. Veď to aj robia. Kristus je fenoménom aj pre filozofiu, pre umenie,i pre iné odbory ľudského poznania. Ale vytvoria profánni umelci práve tendruh umenia, ktorý mi kresťania očakávame? Nie! V prevažnej miere nie!Kristus je aj dnes predmetom tvorby vo svete. Treba však doplniť upresnenie. Zaposledné storočia sa útoky prostredníctvom umenia vystupňovali.
Ako veľmi námzáleží na portréte Krista a jeho ľudí? Môžeme takýto portrét zveriť do rúkchladnému profesionálovi? Človekovi, ktorý nemá osobný vzťah s Kristoma nie je mu podrobený? Isteže jeho pohľad môže byť podnetný. (Toto trebazdôrazniť, výnimka vždy potvrdzuje pravidlo, ale nekonštituuje ho.) Ale akopoznať a zobraziť Krista bez Ducha Svätého, ktorý ho dôverne pozná?!
My tu teraznehovoríme v nejakých teoretických kontúrach. Takto veci bežia.
Za skorodvadsať rokov sme však urobili aspoň jednu vec. Prestali sme sa hrať nažobrákov. Pamätám sa na článok v istom kresťanskom hudobnom časopise, kde bolhudobník Sting označený ako hlboko veriaci človek. Nič proti. V čo všakverí? Podľa jeho mnohých vyhlásení z jeho kresťanského presvedčenia zostallen sinkretizmus a obdiv k východným náboženským systémom.A takýmto človekom sme sa chceli chváliť. Nuž keď človek nemá, má sipožičať. Ale pôžička by mala byť výhodná.
Ja pravdaženeočakávam, že táto pasáž bude pochopená pozitívne. Prinajlepšom zaznietvrdenie, že sa hrám s ňuansami.
Stvorme si svojich ľudí
My máme lenjednu alternatívu. Umelcov a kresťanov zároveň, kresťanov a umelcov.Osobnosti. V každom prípade chceme hovoriť o osobnostiach, ktoré súzakorenené v Kristovi a roky s ním žijú a tvoriaz tejto skúsenosti. Aké jednoduché, aké ťažké... Veď nemáme akúsi svojskúinštitúciu, ktorá by našla, vychovala a vystrelila takúto osobnosť naobežnú dráhu umenia. Tak ako vždy, keď urobíme chybu, zostáva nám Boh. Zostalonám najviac, zostal nám Boh. On povoláva prorokov, on povoláva hlásateľov, onpovoláva pastierov spoločenstiev. On si musí stvoriť a povolať bratov,ktorí zasiahnu na časti frontu, ktorý patrí umeniu. To je zásada. On nejde naslepo. On si vytvorí človeka, stvárni ho ako hrnčiar hlinu. On doňho vložíľudského ducha. Čosi nezameniteľné, neopakovateľné, on mu sá ducha umenia. Onsi ho bude formovať okolnosťami života. On si ho povolá do vzťahu, do lásky sosebou. Zo srdca takéhoto človeka vytriskne umenie.
Buďme poctiví
Na tomtomieste sa mi zdá vhodné povedať, že tvorba je umenie čakať. Veľa tvoriť, aby savyrižovalo, premývalo to skryté a hlboké, nedostupné. Jeden staručký literátpovedal, že literatúru si treba odsedieť. (Povedal to náš vzácny otec JožkoToth.) Kresťanský umelec musí naplno spoznať technickú stranu tvorby. Totonaozaj nepadne z neba. Talent je darom od Krista, tak ako povolanie byťkresťanom a umelcom.
Je znakom úcty k Bohu, k tomutojeho aktu, ku svojmu talentu, keď na ňom roky pracujete. Ježiš má v tomtojasnú politiku, máme z čoho čerpať. Naša civilizácia prevzala pojemtalentu, vlastnenie schopnosti čosi tvoriť. (Pôvodne talent označoval najväčšiuplatobnú i hmotnostnú jednotku v starom Grécku. Minule som sa stretols tvrdením, že ide o 100 000 korún v prepočte.) Kristus dalniekomu dva talenty, čaká štyri. Komu dal tri, čaká ešte viac. To je veľmipresné. (Mt 25,15)
Urobme miestov srdciach, urobme miesto v spoločenstve! Prosme Bohao nenahraditeľné povolanie umelcov. Aby verne stvárnili zápasi dušía ľudí v tomto čase. Vypočujme hlas Krista a prijmime týchtobratov medzi seba. Dajme im dýchať, dajme im slobodu a dajme imtvoriť.
+
